Jakub Auguston
Jakub Auguston mladší (* asi 1668 – † 3. február 1735) bol významný plzenský barokový architekt a staviteľ.
| Jakub Auguston mladší | |||
| český architekt a staviteľ | |||
| Narodenie | asi 1668 | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 3. február 1735 | ||
| |||
Život
Rodina Augustoncov pochádzala z Talianska, odkiaľ prišiel do Plzne aj Jakubov strýko Jakub Auguston starší. Ten bol prijatý za plzenského mešťana v roku 1661 a previedol prvé barokové prestavby. Do jeho dielne potom prišiel Jakub Auguston mladší, ktorého strýko povolal. V roku 1692 sa stáva plzenským mešťanom a spočiatku pôsobil ako štukatér, neskôr ako architekt a staviteľ.
Jeho zrejme prvou stavbou bola prestavba vlastného domu v Dřevěné ulici č. 344 niekedy okolo roku 1698. Tento dom je neskôr nazývaný Gerlachovským. Strýko Jakub Auguston starší zomrel 4. júla 1701, bol pochovaný vo františkánskom kostole, na ktorého barokovej úprave sa podieľal, a synovec preberá vedenie dielne. Podieľal sa ako v Plzni tak v jej okolí na stavbách, prestavbách domov, kostolov a zámkov. Bol vyhľadávaným architektom a patril k popredným českým mešťanom. Na niektorých stavbách sa potom podieľal s ním jeho syn Václav Auguston. Mal 6 detí, zomrel 3. februára 1735 a je pochovaný v kostole sv. Anny. Jeho pozostalosť bola odhadnutá na 12 000 zlatých.
Dielo
Rada mešťanských, šľachtických či cirkevných domov v historickom strede Plzne, napr.:
- Gerlachovský dom, Dřevěná ul. 4, čp. 344, dnes Národopisné múzeum (1698)
- dom č.p. 171 v Říšské ulici (1702)
- arcidekanstvo na námestí č. 35, čp. 234 (1710)
- solnica v Solní ul. č.p. 258 na mieste hl. pošty (1710), zbúrané 1963
- dom v Riegrovej ulici č.p. 207 (1720)
- dom na námestí č. 12 (Valdštejnský dom), čp. 105 (1720-30)
- dom v Pražskej ul. 9, čp. 81 (1726)
- dom v Dominikánskej ul.14 (roh s Malou ulicou), čp. 25 (1728)
- Guldenerovský dom č.p. 139 (roh námestí, Smetanovej ul.), zbúraný 1911 (1731)
- dom v Sedláčkovej ul. 29, čp. 251 (1734)
- dom v Riegrovej ul. č.p. 223, vyhorený pri veľkom požiari 1729 (pred 1737)
Ďalšie, väčšinou dôsledne barokové prestavby starších objektov:
- kostol sv. Blažeja v Starom Plzenci (1702-1733)
- kláštor dominikánok (1711-14), dnes Štátna vedecká knižnica, s kostolom sv. Anny, dnes pravoslávnym (1712-35) v Plzni
- kostol sv. Juraja v Černošíně u Stříbra (1711-1736)
- západné priečelie kostola Nanebovzatia P. Marie (1722-23) a dostavba súvisiaceho františkánskeho kláštora (1740-44) v Plzni
- kostol svätého Víta v Dobřanoch – vynikajúca baroková centrálna stavba (1727-34)
- plány kostola sv. Mikuláša v Boru u Tachova, realizovaného až po Augustonovej smrti (stavba 1737-46)
- nový konvent kláštora v Chotěšove (1734-1756) zrejme podľa plánov Augustona
- kostol v Radniciach
- kostol v Oseku u Rokycan
- niekedy sa uvádzajú aj plány ku kostolu v Chodové Plané
Zámky v Plzenskom kraj:
- v Rochlove (1701-1711)
- v Nebílovach (od 1706-1720)
- v Dolnej Lukavici (1708-)
- v Týnci u Klatov (asi 1710-20)
- v Bušoviciach (do 1717)
- v Příchoviciach na mieste pôv. tvrze (1718-19)
- v Mirošove (po 1720)
- v Štěnoviciach (okolo 1723)
- v Trpistoch - pri Tachove (do 1729)
- v Malešiciach (okolo 1730)