Kimbrovia

Boli pôvodne usídlení na území terajšieho Jutského polostrova. Po morských záplavách, ktoré tam zničili pôdu, sa spolu s Teutónmi v roku 120 pred Kr. vydali hľadať nové sídla.

Západne od terajších českých hraníc ich porazil keltský kmeň Bójov. Preto sa presunuli na juh do dnešného Korutánska v Rakúsku, kde v roku 113 pred Kr. porazili v bitke pri Noreji Rimanov. Potom spolu s Teutónmi prešli až do Galie a Hispánie. V roku 105 pred Kr. porazili opäť Rimanov v bitke pri Arausiu.

V rokoch 102 a 101 pred Kr. ich Rimania porazili, čím zamedzili na určitý čas vpádom germánskych kmeňov na Apeninský polostrov.

V roku 102 pred Kr. boli Teutóni (kmeň) pod velením Teutobodusa (alebo Teutobucha) a Ambroni veliteľa Mariusa porazení v bitke pri „Aquae Sextiae“ (dnešný Aix-en-Provence).

V roku 101 pred Kr. Kimbrovia pod velením Boiorixa podľahli v bitke na Pádskej nížine pri Vercellae rímskemu vojsku Máriusa a 50 000 legionárom vojvodcu Quinta Lutatia Catula.

Kimbrovia predstavujú svojim putovaním po Európe prvú z dlhého radu konfrontácií medzi Germánmi a Rimanmi. V tomto období ich však Rimania skôr spájali s Galmi než s Germánmi. Až Gaius Iulius Caesar, ktorý všetky etniká východne od Rýna považoval za Germánov, použil tento výraz vo svojom diele De Bello Gallico.

Opis Kimbrov formoval antické, ale aj moderné klišé o výzore Germánov ako svetlovlasého, vysokého a divokého národa. Správy súčasníkov však neexistujú. Ploutarchos o nich napísal, že sú početní, hrozne vyzerajúci a so silným hlasom, takmer zvieracím. Putovanie Kimbrov bolo v antike opisované ako barbarská koristnícka výprava. Moderná historická veda sa ku tomu stavia kriticky. Putovanie Kimbrov vidí skôr ako migračný pohyb jednotlivých kmeňov hľadajúcich územia na osídlenie.

• Kimbrovia. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 415.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kimbern na nemeckej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kimbrovia