Ketóza

Ketóza sa v biológii označuje stav organizmu charakterizovaný zvýšenými hladinami ketolátok v krvi. Dôvodom vzniku stavu je proces ketogenézy. Ketolátky sa tvoria v pečeni pri poklese zásoby glykogénu prostredníctvom procesu štiepenia vlastných tukových tkanív (inak nazývaný aj ketogenéza), ktoré telo dokáže využívať ako záložný zdroj energie. Ketolátky navyše dokážu aj plnohodnotne nahradiť sacharidy v pozícii primárneho zdroja energie človeka. Ketolátky acetacetát a β-hydroxybutyrát sú organizmom využívané ako zdroj energie.[1]

Štruktúrny vzorec ketolátky β-hydroxybutyrátu

Telo počas ketózy začne namiesto sacharidov využívať tukové zásoby ako hlavný zdroj energie. Rovnako sa obmedzí príjem tukov a sacharidov, zatiaľ čo telo dostáva potrebné množstvá proteínov.

Ketóza je počas bielkovinovej diéty sprevádzaná aj ďalšími pozitívnymi vplyvmi v oblasti fyzického zdravia, medzi ktoré patrí napríklad zvýšenie tzv. „dobrého“ cholesterolu, teda HDL, v krvi, čo prospieva prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Klesá produkcia inzulínu, resp. hormónu, ktorý štiepi cukry a spôsobuje chuť na sladkú potravu, a teda ketóza je nápomocná aj pri liečbe či prevencii cukrovky.