Kengura sivá

Kengura sivá je po kengure červenej druhý najväčší vačkovec našej planéty. Samec dorastá do dĺžky cez 2 m a váži viac ako 60 kg. Samice sú o niečo menšie.

Kengura sivá obýva suché krovinaté kraje a polopúšte východnej Austrálie a Tasmánie (tam žije zvláštny poddruh).

Kengura sivá

Kengury sa živia trávou, lístím a vetvičkami krov, v suchých oblastiach púštnym rastlinstvom. Cez deň sa ukrývajú v tieni, na pastvu vychádzajú v neskorom popoludní. Novorodené mláďa meria sotva 2 cm a váži necelý gram. Je to vlastne len zárodok, ktorý sa v tele samice vyvíjal len 38 až 40 dni. Vo vaku potom svoj vývoj dokončuje po niekoľko mesiacov. Samice rodia vždy len jediné mláďa, v maternici však býva v zálohe ďalší oplodnený zárodok, ktorý sa po dobu kojenia prvého mláďaťa nevyvíja. Tak čelia kengury veľmi nepriaznivým podmienkam, a preto tiež samica, keď je prenasledovaná nepriateľom a naozaj v úzkych, mláďa z vaku vyhodí, aby si uľahčila útek.

Kengura sivá je považovaná za potravinového konkurenta oviec, a preto ju farmári ešte dnes bez milosti zabíjajú. Mäso sa spracováva ako krmivo pre psy a mačky. Kengura je však zviera, ktoré omnoho lepšie využíva sporú pastvu a nedevastuje rastlinstvo, takže je ekologicky omnoho vhodnejšia.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kengura sivá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kengura sivá

• Časopis ABC