Katedra audiovizuálnych štúdií

Katedra audiovizuálnych štúdií, Filmovej a televíznej fakulty, Vysokej školy múzických umení v Bratislave je jedinou svojho druhu na Slovensku. Poslucháčom ponúka štúdium audiovízie, nie len z teoretického hľadiska, ale aj z praktického. Katedrou dnes ponúkaný odbor - audiovizuálne štúdia sa nachádza, niekde na hranici medzi umením a humanitnými vedami.[1]

História

V období 50. a 60. rokov, vďaka iniciatíve výrazných osobností filmovej vedy Júliusa Pašteku, Ivana Stadtruckera a Petra Mihálika sa následne (v 70.rokoch) otvorilo teoretické štúdium filmu na Divadelnej fakulte VŠMU. Práve Peter Mihálik sa stal rozhodujúcou osobnosťou založeného odboru. Filmová veda v tomto období, však stále nebola samostatná. Bola spojená so štúdiom divadelnej vedy, na vtedy novovzniknutej Katedre divadelnej a filmovej vedy, v školskom roku 1977/1978. Prednášky tu okrem týchto mysliteľov viedli, aj napríklad Vladimír Mlčoušek alebo Slavomír Magál. Základom prednášok bolo budovanie terminológie filmovej vedy, či problematika montáže.[2]

V júni roku 1986 padlo rozhodnutie, ktoré negatívne ovplyvnilo ďalší vývoj filmovej vedy. Odbor filmovej a divadelnej vedy sa na VŠMU zrušil a následne presunul, na filozofickú fakultu Univerzity Komenského. O rok neskôr do toho prišlo aj úmrtie Petra Mihálika, ktorého na bývalej katedre nikto nedokázal nahradiť. Študenti filmovej vedy, tak strácali na filmovom vzdelávaní a namiesto toho, získavali bohatšie vedomosti z estetiky. Medzitým sa zmenila politická situácia, v novembri 1989 sa zrútil komunistický režim a pre filmovú výučbu sa začali otvárali nové možnosti. V roku 1990 bola ustanovená samostatná Filmová a televízna fakulta. Vzniká, tak aj samostatná Katedra filmovej vedy. Jej prvým vedúcim sa stal Ivan Stadtrucker. Zmenilo sa aj pedagogické zázemie. Prednášky viedli popri absolventoch z iných odborov už aj poslucháči, ktorí získali teoreticko-filmové vzdelanie u Mihálika, Mlčouška a Stadtruckera v 80.rokoch. Patrí medzi nich napríklad Martin Ciel, Andrej Obuch, Martin Šmatlák a iní. Rozdiel nastal aj v samotnej výučbe. Ťažiskom sa stala filmová veda a história. Divadelná veda a estetika sa stali sekundárnymi. Študenti vedy, tak ako iných odborov museli a dodnes musia preukázať svoje kvality prostredníctvom ročníkových prác, rozsahovo sa odlišujúcich na základe ročníka, v ktorom sa poslucháč nachádza. V roku 1993 prevzal post vedúceho katedry Václav Macek. Došlo tak, ku ďalšej zmene. Bol otvorený nový predmet dejiny slovenského filmu. Opäť sa rozširuje aj pedagogické zázemie, čo bolo podmienené vznikom filmového, výlučne teoretického periodika Kino-Ikon. Obnovil sa aj projekt praktickej výchovy, známy ako Oral History. V roku 2003 sa katedra zmenila na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie. Dnes je opäť samostatná a po niekoľkých úpravách, nesie meno Katedra audiovizuálnych štúdií.[3]

Štúdium

Štruktúra štúdia na katedre predstavovala štyri roky počas, ktorých mal poslucháč absolvovať všetky potrebné predmety. Následne si obhájiť diplomovú prácu a urobiť štátne skúšky. Toto sa však v 90. rokoch zmenilo. Štúdium bolo tradične rozdelené na bakalársky a magisterský stupeň. Prechod medzi prvým a druhým stupňom je podmienený náročnými kritériami. Na bakalárskom stupni sa mali študenti vzdelávať, tak aby boli schopní následnej práce vo filmových kluboch či kultúrno-osvetových zariadeniach. Na magisterskom stupni, zase absolventi mali byť pripravení na prácu vo filmovom ústave, akadémií. Preto bolo napokon požadované, aby študenti už od prvého ročníka povinne publikovali vlastné články. Katedra, taktiež pripravovala doktorandov. Začala tak postupne vznikať nová generácia filmových historikov a teoretikov.[4]

Štúdium dnes

Predmety sú primárne zamerané na filmové dejiny a filmové teórie. Ďalej sú povinné rôzne semináre a prednášky zamerané na základy jednotlivých filmárskych profesií ako napríklad réžia, strih, dramaturgia, základy kamery a iné. Okrem toho sa poslucháči učia analytickému a kritickému mysleniu. Štúdium rozvíja aj individuálnu tvorivosť prostredníctvom teoretickej reflexie a autorskej tvorby.[1]

Pedagógovia Katedry audiovizuálnych štúdií

Kontakt
  • FTF VŠMU
  • Katedra audiovizuálnych štúdií
  • Svoradova 2
  • 813 01 Bratislava

Referencie
  1. Katedra audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU
  2. ŠTEFANKOVIČ, PAŠTÉKOVÁ, MIŠÍKOVÁ , SMEJKAL A KOL.. Metamorfózy študentskej tvorby. 1. vyd. Bratislava : Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-89439-10-2. S. 105-110.
  3. ŠTEFANKOVIČ, PAŠTÉKOVÁ, MIŠÍKOVÁ, SMEJKAL A KOL.. Metamorfózy študentskej tvorby. 1. vyd. Bratislava : Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 2011. ISBN 978- 80- 89439-10-2. S. 105-110.
  4. ŠTEFANKOVIČ, PAŠTÉKOVÁ, MIŠÍKOVÁ, SMEJKAL A KOL.. Metamorfózy študentskej tvorby. 1. vyd. Bratislava : Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-89439-10-2. S. 105-110.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.