Kasíno (Konstanca)

Kasíno (rum. Cazinoul) je historická secesná budova kasína zo začiatku 20. storočia, nachádzajúca sa na ulici bulevardul Regina Elisabeta v historickom centre mesta Konstanca v konstanckej župe v Dobrudži v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4][5]

Kasíno v Konstanci
(Cazinoul din Constanța)
bývalá multifunkčná budova
pohľad na budovu kasína zo západu
Štát Rumunsko
Župa Konstanca
Mesto Konstanca
Súradnice 44°10′14″S 28°39′49″V
Autor Daniel Renard
Štýl secesia
Vznik 1910
Výstavba 1903 - 1910
Pre verejnosť verejnosti neprístupný
Stav zachovaný
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Charakteristika a dejiny

Prvá budova kasína stála na nábreží Čierneho mora v Konstanci už v roku 1880. Toto kasíno bolo celé postavené z dreva a stálo niekoľko sto metrov od dnešnej budovy. Bolo známe najmä pre plesy, ktoré sa tam konali v letných mesiacoch. Okrem tanečnej sály sa v budove kasína nachádzali čitáreň, samotná hračska miestnosť a terasa s výhľadom na more. V budove sa konali aj divadelné vystúpenia a šachové turnaje.[3][2][4] Toto kasíno bolo v roku 1891 takmer kompletne zničené v dôsledku silnej búrky.[2][4]

Druhá budova kasína stála už na mieste dnešnej budovy a bola postavená v roku 1893. Bola tiež zhotovená z dreva a mala tie isté časti ako prvé kasíno. Predovšetkým terasa s výhľadom na more lákala veľké množstvo návštevníkov a z kasína sa stala začiatkom 20. storočia najvyhľadávanejšia turistická atrakcia v meste, čo bolo využité ako príležitosť na postavenie novej budovy.[3][2][4]

Kontrakt na stavbu budovy získal v roku 1903 rumunský architekt francúzského pôvodu žijúci v Konstanci Daniel Renard. Stavba v secesnom slohu sa začala v roku 1904. Počas stavby dochádzalo k mnohým neplánovaným zmenám v dôsledku položenia základov budovy, ktoré sú v mori. V dôsledku nutnosti dovozu velkého množstva materiálu musela byť dokonca zriadená dočasná železničná trať medzi konstackým prístavom a staveniskom. Stavba bola dokončená v prvej polovici roku 1910 a 15. augusta toho istého roku bola pri príležitosti Dňa námorníctva a za prítomnosti princa Ferdinanda slávnostne otvorená.[5][1][2][3] Stavba vyšla na 1 300 000 rumunských lei.[1][2][4][5] V budove sa nachádzala luxusná reštaurácia, preto bolo kasíno vyhľadávané predovšetkým príslušníkmi takzvanej vyššej spoločnosti.[1][2][3][4][5] Hráčska koncesia bola kasínu udelená v marci roku 1911 a budova tak začala fungovať okrem reštaurácie aj ako kasíno. V hernej miestnosti sa nachádzali dva biliardové a sedem herných stolov. V tomto období až do vypuknutia prvej svetovej vojny sa vďaka svojmu umiestneniu, vzhľadu, výzdobe a luxusnému vnútornému vybaveniu stalo kasíno v Konstanci jednou z najznámejších a najvyhľadávanejších budov tohto typu v Európe.[2][4][1][5]

V prvej svetovej vojne fungovalo kasíno ako nemocnica, napriek tomu však bolo bombardované a budova bola vážne poškodená. Po vojne bola reštaurovaná a vrátila sa k svojmu pôvodnému účelu.[1][3][4][5]

Po druhej svetovej vojne v období reálneho socializmu budova fungovala ako reštaurácia. Táto funkcia jej ostala až do roku 2000, kedy bola reštaurácia zatvorená z dôvodu už nevyhovujúceho technického stavu budovy.[3][4][5] V priebehu tohto obdobia bola niekoľkokrát renovovaná a v prípade interiéru aj rekonštruovaná, naposledy v roku 1986.[1][5]

Dnes je budova uzavretá, ale svojím impozantným vzhľadom a umiestnením na nábrežnej promenáde ostáva symbolom a ikonickou stavbou mesta.[3][4][5]

V roku 2018 sa budova dostala na zoznam siedmich najohrozenejších pamiatok Európy a prostriedky nutné na opravy boli vyčíslené na 12 miliónov Euro. Rumunská vláda peniaze na renováciu uvoľnila a radnica v Konstanci, ktorá je zodpovedná za budovu už podpísala kontrakt, ktorý prenáša zodpovednosť za rekonštrukciu na Národnú investičnú spoločnosť. Objavujú sa však pochybnosti o konečnej sume, ktorá bude potrebná na reštauráciu, lebo skutočný stav budovy, ktorá je opustená už dlhé roky nie je presne známy.[6]

Budova má pomerne impozantnú zastavanú plochu. Celková plocha dosahuje až 4421 m2, z toho 1523 m2 zaberá prízemie (191 m2 z tejto rozlohy tvoria terasy), 1483 m2 prvé poschodie (239 m2 z tejto rozlohy tvoria terasy) a 1414 m2 je zastavaných v suteréne.[1]

Galéria

Referencie

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.