Karol Skřipský

Karol Skřipský (* 15. júl 1908, Brno – † 10. marec 1993, Urdorf, Švajčiarsko) bol slovenský dokumentarista a fotograf, ktorý výrazne zasiahol do vývinu etnografického dokumentárneho filmu na Slovensku.

Karol Skřipský
Narodenie15. júl 1908
Brno, Česko
Úmrtie10. marec 1993 (84 rokov)
Urdorf, Švajčiarsko
 Biografický portál

Karol Skřipský bol už od mlada fascinovaný horami a prírodou. Od konca dvadsiatych rokov často navštevoval aj Slovensko a pohoria ako Vysoké Tatry a Malú Fatru.[1] V roku 1932 sa ako ako dvadsaťštyriročný presťahoval do obce Štefanová vo Vrátnej doline, kde postavil a prevádzkoval horský hotel.[2] Tu sa začala jeho intenzívna fotografická činnosť a do povedomia fotografickej verejnosti vstúpil v roku 1938 výstavou v brnianskom múzeu.[3]

Začiatky

Karol Skřipský debutoval v roku 1947 krátkometrážnou reportážnou snímkou Zletová predohra v Tatrách. O rok neskôr sa mu podarilo napriek obdobiu schematizmu nakrútiť film Oživená hlina, ktorý sa dá označiť ako predchodca filmov o umení. Prelína sa v ňom etnografická téma tradičnej modranskej keramiky s pokusom o zachytenie tvorby Ferdiša Kostku.[4] Napriek tomu, že časť autorov non-fiction produkcie neskôr prešla k hranému filmu, pre Karola Skřipského sa dokument stal doménou a v roku 1954 nakrútil celovečerný populárno-vedecký film o tatranskej flóre Kvety Tatier.[5] V roku 1957 bol utvorený Krátky film, v rámci ktorého vzniklo aj Štúdio populárno-vedeckých filmov a jeho vedúcim sa stal Karol Skřipský.[6] Táto situácia mala kladný dopad na non-fiction tvorbu a podnietila aj vznik etnografického dokumentu, ktorému sa Skřipský venoval.

Etnografický dokument

Dôležitou snímkou bola Pieseň farieb a tvarov (1960), najmä kvôli Skřipského spolupráci s ďalšou dôležitou postavou etnografického dokumentu na Slovensku, Martinom Slivkom. Film kladie dôraz na emocionálne pôsobenie a vyzdvihuje estetické hodnoty ľudovej tvorby bez stôp populárno-vedeckého výkladu.[7] V ďalších dielach ako Stvoritelia (1964) a Obyčajné drevo (1964) zaznamenáva tradičné remeslá a prináša obraz jednoty človeka a práce.[8] Vo filme Žiarske rekviem (1966) spája smútok nad smrťou s obdivom k spôsobu života, ktorý napriek nepriaznivej situácii uchováva základné mravné hodnoty. O rok neskôr nakrúca dielo Sená na Doščanke (1967), ktorému dominuje charakter podtatranského kraja, mentalita ľudí, ale aj ťažké sociálne podmienky.[8] Za jeho vrcholné dielo sa považuje film Štyri dni Ľudovíta Čonku z roku 1967. Je to portrét človeka, ktorý žije uprostred opustenej východoslovenskej nížiny. Vo filme sa neodohráva žiadna veľká dráma, dominuje mu rytmus ľudskej existencie a plynutie času. Vyzdvihuje spätosť človeka s prírodou a snímka tak nadväzuje na líniu dokumentárnych filmov Roberta Flahertyho.[9]

Politický dokument

Prostredníctvom filmov o Slovenskom národnom povstaní sa Skřipský dotkol aj témy aktuálneho politického dokumentu. Nakrútil filmy Žijem (1964) a Príbehy z Roháčov (1965). Tieto filmy vychádzajú z prostoty výrazu, bez estetického a ľudského patetizovania evokujú situáciu z vojnovej doby.[8]

Charakteristika tvorby

Karol Skřipský sa vyprofiloval ako tvorca autorských filmov – bol scenáristom, kameramanom a režisérom, čo mu umožňovalo rozvíjať vlastnú originálnu poetiku. Pre jeho diela je príznačný výtvarne komponovaný záber s harmonickou kompozíciou veľkých jednofarebných plôch, so starostlivo vyváženými hmotami, vzdialený akémukoľvek náznaku reportážnej neuzatvorenosti, dynamickosti. U Skřipského spôsobu nakrúcania často dominovalo očarenie obrazovo vďačnými parciálnymi motívmi, preto koncepcia celku sa často dotvárala v úzkej spolupráci so strihačom a dramaturgom.[10] Jeho filmom dominuje prítomnosť tradície, jedinečnosť momentu a večnosť prírody.[8] Vyzdvihoval harmóniu a jednotu človeka a prírody, pričom často prelínal etnografické a sociálne prvky.

Emigrácia

Po roku 1968 emigroval do Švajčiarska a jeho diela boli stiahnuté z distribúcie. V exile sa venoval filmárskym a najmä fotografickým projektom. Námety zbieral na svojich cestách po Európe, Prednom Oriente, Amerike a Afrike, pričom ostal verný prírodným motívom a horám. Svoje dielo mohol na Slovensku a v Česku predstaviť až po roku 1989.

Filmografia
  • Zletová predohra v Tatrách (1947)
  • Severnou stenou na Kriváň (1947)
  • Na lyžiach cez hrebene Tatier (1947)
  • Oživená hlina (1949)
  • Cesta k slnku (1949)
  • Kedysi a dnes (1951)
  • Výživa dojčiat (1952)
  • Kvety Tatier (1954)
  • Na ľadovcoch Mont Blancu (1956)
  • Tatranský národný park (1958)
  • Srdce Nízkych Tatier (1959)
  • Zachraňujeme milióny životov (1960)
  • Pieseň farieb a tvarov (1960)
  • Obrázky z Tatier (1960)
  • Dva Barančeky (1960)
  • Expedícia TANAP (1961)
  • Kucany 1962 (1963)
  • Stvoritelia (1964)
  • Ždiarske rekviem (1966)
  • Štyri dni Ľudovíta Čonku (1967)
  • Sená na Doščonke (1967)
  • Obyčajné drevo (1967)
  • Mašinka (1967)
  • Liparské ostrovy (1968)
  • Sopky na Kanárskych ostrovoch (1969)
  • Lanzarote (1969)
  • Gran Canaria (1970)
  • Dedina slobodných Walsanov (1971)

Referencie
  1. . Dostupné online.
  2. . Dostupné online.
  3. . Dostupné online.
  4. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 35.
  5. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 34.
  6. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 39.
  7. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 52.
  8. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 60.
  9. Macek V. - Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 266.
  10. Macek V.: K dejinám slovenského dokumentárneho filmu. Bratislava: Slovenský filmový ústav - národné kinematografické centrum, 1992, s. 59.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.