Karel Knittl

Karel Knittl sa narodil 4. októbra 1853 v Polnej. Jeho hudobný talent ho čoskoro zaviedol do Prahy na slávnu organovú školu, ktorú absolvoval v roku 1873 a neskôr tu aj vyučoval. Ako hudobný pedagóg vyučoval predovšetkým hudobnú náuku a harmóniu, zaoberal sa melodikou a svoje bádania zverejnil v knihe Nauka o skladbě homofonní. Okrem hudobného talentu mal aj talent literárny. V čase, keď politika zasahovala do všetkých odborov, sa ako hudobný referent Národných listov pridal do tábora Mladočechov. Svoje často polemické kritiky písaval aj do Vlčkovej Osvety.

Stal sa zbormajstrom vo svojej dobe najslávnejšieho a najprestížnejšieho speváckeho spolku v Čechách – pražského Hlaholu (1877 – 1890 a 1897 – 1901). Knittlova éra bola poznamenaná veľkolepými dirigentskými výkonmi. Najviac sa ale preslávil svojím pôsobením na pražskom konzervatóriu, kde sa ešte vyučovalo v dvoch krajinských jazykoch, nemčine a češtine. Riaditeľom pražského konzervatória sa stal roku 1904, ale už predtým za Antonína Dvořáka vykonával funkciu administratívneho riaditeľa. Bol to práve on, kto pripravil reorganizáciu výučby – bol tvorcom podrobne prepracovaných učebných plánov, ktoré s dodatkami a úpravami slúžili niekoľkým generáciám. Zaviedol pre poslucháčov pedagogické cvičenia pre budúcich učiteľov hudby a začal éru výučby historickej hudby, predovšetkým komorných skladieb.

Sám sa venoval tiež skladbe, zložil mnoho piesní, zborov a cirkevných spevov, ale bol pomerne málo vydávaný tlačou. O práci pedagóga najlepšie hovoria úspechy jeho žiakov, medzi ktoré patril Vítězslav Novák, Jaroslav Kocian, Jaroslav Kricka a celý rad úspešných hudobníkov.

Zomrel v Prahe 17. marca 1907 a pochovaný je na Olšanských cintorínoch.

• Článok na portáli Českej-sbory.cz

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Knittl na českej Wikipédii.