Kalpé

Kalpé (od starogr. κάλπη – kalpé) bolo súťažnou jazdeckou disciplínou v starovekom Grécku.[1][2][3]

Kalpé alebo preteky klusákov boli starogrécke jazdecké preteky na kobylách, v ktorých jazdec (alebo možno vozataj) na poslednom úseku súťažnej trate z kobyly (alebo z dvojkolesového voza) zoskočil a dobehol do cieľa držiac ju za uzdu. Tieto preteky tak preverili aj bežecké schopnosti jazdca či vozataja. Podrobnejšie informácie o tejto starovekej jazdeckej disciplíne nie sú známe. Zachovali sa ale dobové mince (aj reliéf na mramorovom podstavci[4]), ktoré súťaž ilustrujú.[2] Jediným známym pretekárom súťažiacim v kalpé je olympijský víťaz Pataikos z Dým.[2]

Podľa antického autora Pausania sa zavedenie kalpé do programu olympijských hier datuje do roku 496 pred Kr. Sám autor o tom píše: „Pokiaľ ide o preteky štvorkolesových vozov (apéné) a poklus (kalpé), boli prvé zavedené na sedemdesiatej olympiáde (500 pred Kr.), poklus na nasledujúcej (r. 496 pred Kr.), ale u oboch bolo na osemdesiatej štvrtej olympiáde (444 pred Kr.) vyhlásené, aby sa vôbec nekonali, a to ani apéné, ani kalpé. Keď boli na začiatku zavedené, v apéné zvíťazil Thersios z Tesálie a v kalpé Pataikos z Dým. To bežala kobyla a pri poslednom behu (možno kole) ľudia zoskočili zo zvierat, a držiac ich za uzdu, bežali súčasne s kobylami, tak ako ešte dnes takzvaní anabati (anabatai). Anabatés sa od behu kalpé líši tým, že má značky a že používa kone."[1]

Anabati alebo aj apobati (apobatai, j. č. apobatés) súťažili napr. na Veľkých Panathénaiách, a to v pretekoch na vozoch, kde predvádzali rôzne akrobatické výkony vrátane toho, že nahí muži (so štítom a prilbou) vyskakovali a naskakovali späť do svojich vozov. Výraz apobatés sa používal aj pre akrobatický prvok skákania z jedného koňa na druhého, čo bola jedna z ďalších atrakcií týchto hier.[5]