Jurij Vasilievič Bondarev

Narodil sa na Urale.

Bojoval v 2. svetovej vojne ako delostrelecký dôstojník.

V rokoch 1945 - 1951 študoval na Gorkého literárnom inštitúte.[2]

Prvú poviedku Na ceste uverejnil v roku 1949 v časopise Smena. Roku 1953 vydal prvú zbierku poviedok Na veľkej ceste a o tri roky neskôr román Mladosť veliteľov z prostredia vojenského učilišťa v prvých povojnových rokoch.
Úspech mu priniesol až romány Prápory žiadajú paľbu z roku 1957 a Posledné salvy z roku 1959. Týmito románmi sa vrátil do vojnových rokov a spolu so svojimi vrstovníkmi G. Baklanovom, V. Bogomolovom a ďalšími prozaikmi zobrazil vojnu z pohľadu jednoduchého vojaka, so zdôraznením tragiky ľudských osudov, a vyjadrením hlbokého humanistického protestu proti vojne a nešťastiu ňou spôsobovanej. Posledné salvy vyšli v Sovietskom zväze v niekoľkých vydaniach a stali sa podkladom rovnomenného filmu.
Roku 1962 vyšiel v časopise Novyj mir ďalší Bondarevov román Tíšina, venovaný osudom autorovej generácie v prvých rokoch po vojne. Aj tento román bol v roku 1964 sfilmovaný. V tom istom roku Bondarev autor oznámil dokončenie románu Dvaja, ktorý je voľným pokračovaním Tíšiny.

• «Юность командиров» (1956)
• «Батальоны просят огня» (1957)
• «Последние залпы» (1959)
• «Родственники» (1969)
• «Горячий снег» (1969)
• «Тишина» (1962)
• «Двое» (1964)
• «Берег» (1975)
• «Выбор» (1980)
• «Игра» (1985)
• «Искушение» (1991)
• «Непротивление» (1996)
• «Бермудский треугольник» (1999)
• «Без милосердия» (2004)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jurij Vasilievič Bondarev

• Jurij Bondarev na Databazeknih.cz
• Бондарев Юрий Васильевич - Хронос
• Подробная биография: Бондарев Юрий Васильевич
• Юрий Бондарев - Альдебаран

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Yuri Bondarev na anglickej Wikipédii a Juri Wassiljewitsch Bondarew na nemeckej Wikipédii.