Juraj Vertík

Jeho kňazské pôsobenie začalo asi v roku 1680. Od roku 1687 pôsobil ako farár vo Fačkove. V rokoch 1692 – 1695 zastával aj post žilinského kaplána. Od roku 1694 sa staral aj o domanižskú farnosť. Okolo roku 1700 sa vrátil do rodného Zliechova, kde pôsobil zhruba osem ďalších rokov. V roku 1701 dal postaviť oltár v kostole v Domaniži. [2] Neskôr od roku 1708 už do konca svojho života zotrval v Domaniži,[3] kde bol podľa dodnes zachovaných ústnych podaní veľmi obľúbeným kňazom. V roku 1710 mal ísť dokonca do Ríma k pápežovi Klementovi XI. ale choroba mu to nedovolila. Známy je hlavne vďaka tomu, že 4. septembra 1712 ho pri prechode Suchou dolinou z Rajeckej Lesnej do Domaniže smrteľne zranili zbojníci[4] z Jánošíkovej družiny Huncaga a Plavčík z Dunajova. Následne farár žil ešte mesiac v ťažkých bolestiach a 2. októbra 1712 skonal na svojej fare v Domaniži. Pochovali ho 5. októbra 1712. Pohreb bol veľký a smutný, zúčastnila sa na ňom celá domanižská farnosť a všetci obyvatelia rodného Zliechova. Jeho telo uložili v krypte Domanižského kostola a táto krypta je dodnes viditeľná. Po smrti farára Juraja Vertíka sa začal veľký hon na Jánošíkovu družinu. Postupne od novembra 1712 do apríla 1713 drvivú väčšinu zbojníkov z jeho družiny vrátane Jánošíka popravili.