Julián (cisár)

Ioulianou autokratoros ta sozomena, 1696

Julián sa narodil niekedy okolo roku 330 v zámožnej rodine (jeho strýkom bol samotný Konštantín Veľký). Všetkých jeho pokrvných príbuzných (okrem brata Galla) dali jeho bratranci Constantius, Constantinus a Constans (synovia cisára Konštantína Veľkého) vyvraždiť, aby tak zlikvidovali budúcich možných nárokovateľov na cisársky trón. Okrem toho bol pod celodenným dohľadom kresťanských kňazov, ktorí ho chceli konvertovať na kresťanskú vieru. Julián sa ale ako kresťan necítil a potajomky si zaobstaral diela starých historikov a filozofov.

Hoci nemal žiadne vojenské vzdelanie, jeho bratanec a cisár Constantius mu udelil titul caesar a poslal na čele neveľkého vojska na západ do Galie, aby sa tu stretol v boji s Alamanmi a Frankami. Constantius pravdepodobne predpokladal, že Julián v tomto boji padne a tým sa zbaví možného konkurenta. Juliánovi sa diplomaticky podarilo dostať na svoju stranu početné zástupy galského obyvateľstva, s ich pomocou Alamanov a Frankov porazil a vyhnal z územia ríše. Julián si týmto činom vyslúžil povesť vynikajúceho vojvodcu. Keď sa o jeho úspechoch na západe dozvedel Constantius, prevelil ho na východ, aby zastavil postup perzského vojska. Julián ale prejavil neposlušnosť a postavil sa s vojskom na odpor. Skôr ako však stihlo dôjsť k bojom, Constantius náhle zomrel. Tak sa stal v roku 361 Julián cisárom Rímske ríše.

Zlá situácia Rímskej ríše ho trápila, a vinil z toho postupujúci vplyv kresťanskej viery. Jeho predchodcovia na tróne sa totiž viac ako o politiku, administratívu a hospodárstvo starali o riešenie vieroučných otázok. Predstavitelia kresťanskej cirkvi trvalo bránili ideovému zjednoteniu ríše svojimi neustálymi intrigami a spormi o cirkevné dogmy.

Julián sa rozhodol, že hlavným cieľom jeho vlády bude obnova rímskej slávy a hrdosti. Zaumienil si vyzdvihnúť staré náboženstvo. Pre návrat k pohanstvu a odklon od kresťanskej viery mu prischla prezývka Apostata, odpadlík. Staval, opravoval a prinavracal chrámy späť do rúk tzv. pohanov. Dal postaviť množstvo nemocníc, škôl a ústavov. Okrem toho poskytoval okrem prídelov potravín aj peňažné dary. Napriek návratu k pohanstvu nedal nikdy pokyn na prenasledovanie a trestanie kresťanov. Naopak poskytol náboženskú slobodu všetkým obyvateľom ríše (aj Židom).

Jeho nástupca Iovianus však v roku 363 všetky Juliánove náboženské reformy zrušil a kresťanstvo sa opäť stalo hegemónom v oblasti náboženstva Rímskej ríše.

Okrem kultúrnych a hospodárskych, mal cisár Julián aj vojenské povinnosti. Východné provincie boli totiž neustále napádané perzskými vojskami. V roku 363 sa postavil na čelo 60-tisícového vojska a zamieril na východ. Vojakmi bol milovaný, pretože spoločne s nimi znášal všetky útrapy vojenskej služby a vždy bojoval v prvom rade.
V bitke pri Ktesifóne zaznamenal proti Peržanom výrazné víťazstvo. Upustil však od obliehania mesta a pochodoval ďalej s cieľom dostihnúť hlavné perzské vojsko. Jeho sprievodcovia boli ale na strane Perzie a zaviedli Rimanov hlboko do púšte, kde zahynulo množstvo mužov od smädu a tepla. Nakoniec sa stretol s nepriateľom v ďalšom otvorenom boji. Peržania síce boli nútení ustúpiť, Julián bol však vážne zranený a odnesený do svojho stanu (než omdlel, údajne vykríkol "Zvíťazil si, Galilejský!"). V posledných chvíľach vraj hodnotil svoju vládu. Poďakoval bohom, svojim priateľom a spolubojovníkom. Obozretne sa tiež vyhol vysloveniu mena svojho možného nástupcu, aby náhodou neohrozil jeho život.

Je považovaný za posledného veľkého cisára Rimanov. Samostatne vládol len necelé dva roky.

• Libri tres contra Galileos

• V. Zamarovský: Dejiny písané Rímom, Bratislava 2002

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julián (cisár)