Jozef Minárik (hasič)

Pochádzal z učiteľskej rodiny, vyštudoval Pedagogickú školu v Trnave, v rokoch 1967 – 1974 pracoval ako učiteľ, v Radimove, okres Senica aj ako riaditeľ školy. V oblasti hasičstva bol činný od roku 1959 ako dobrovoľník a funkcionár okresných a krajských orgánov požiarnej ochrany. Právnickú fakultu UK v Bratislave absolvoval v roku 1981. Z oblasti požiarnej ochrany absolvoval v rokoch 1974 – 1977 DŠ Zväzu požiarnej ochrany, funkcionárom ústredných orgánov požiarnej ochrany resp. dobrovoľnej požiarnej ochrany SR bol v rokoch 1972 – 1992 (ÚV ZPO), 1992 – 2012 (DPO SR). Vo vysokých funkciách stál na čele dobrovoľného hasičstva v období jeho zásadných vnútroorganizačných i legislatívnych zmien rokov 1990 – 1992 a ako vysoký hasičský funkcionár bol po celé roky v priamom a neformálnom kontakte s jednotkami DPO SR v celom Slovensku, často ich navštevoval a zúčastňoval sa ich rokovaní.

Je nositeľom všetkých požiarnických ocenení udeľovaných DPO SR - vrátane najvyššieho ocenenia Zaslúžilý člen DPO SR.

Neformálnym uznaním jeho osobnosti v kruhoch slovenských hasičov boli stovky hasičov s početnou technikou a mnohé iné osoby, ktoré mu prišli vzdať poslednú poctu[1] pri rozlúčke 11. júna 2019.

V roku 2010 bol JUDr. Minárik vyznamenaný[2] aj prezidentom Slovenska, a to Zlatým záchranárskym krížom[3] a bol nositeľom aj zahraničných hasičských vyznamenaní: v Česku mu bol v roku 2012 udelený Rad sv. Floriána a v Maďarsku Zlatý kríž.