Jozef Kočiš

Vyštudoval históriu a archívnictvo na Filozofickej fakulte v Bratislave. Vybudoval archív v Bytči. Začiatkom mája 1955 sa stal riaditeľom Štátneho archívu v Bytči, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990.

Mimo Štátny archív v Bytči, pôsobil tiež v centrálnych archívnych orgánoch, ktoré existovali v rámci Slovenskej archívnej správy. V rokoch 1971 – 1992 bol členom Vedeckej archívnej rady v Bratislave a od roku 1978 tiež členom redakčnej rady časopisu Slovenská archivistika.

Akademický titul doktor filozofie získal v roku 1970. V roku 1977 po obhájení kandidátskej práce na tému „Stoličná správa na Orave a v období feudalizmu“ mu udelilo Vedecké kolégium Slovenskej akadémie vied (SAV) pre vedu o spoločnosti titul kandidát historických vied.

Jozef Kočiš pracoval v poradných orgánoch a komisiách Historického ústavu SAV v Bratislave, bol členom Slovenskej historickej spoločnosti (SHS). Pôsobil ako člen Vlastivedného zborníka Považia, v redakčnej rade zborníka Stredné Slovensko a v hodnotiacej komisii odboru archívnictva.

Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval ako vedecký pracovník v Slovenskom ústrednom archíve v Bratislave. O rok neskôr bolo publikované vládne nariadenie o vzniku štátnych archívov v jednotlivých krajoch. Slovenská archívna správa, ako nový celoslovenský riadiaci orgán pre archívy v rámci Povereníctva vnútra, získala pre účely Štátneho archívu v Žilinskom kraji zámok v Bytči s veľkými priestormi. Tu sa v roku 1955 stal riaditeľom novo založeného štátneho archívu, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990 a priviedol ho medzi popredné slovenské archívne inštitúcie.

Jozef Kočiš je autorom niekoľkých syntetických a analytických archívnych pomôcok – sprievodcov, katalógov a archívnych inventárov a priekopníkom pri príprave edícií prameňov k dejinám slovenského národného hnutia v 19. storočí. V rámci svojho vedeckého a odborného pôsobenia publikoval v časopise Slovenská archivistika. Rozšíril pramene k slovenským dejinám o výsledky výskumu archívnych dokumentov v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Rakúsku, Francúzsku a Taliansku.

Ako zostavovateľ publikácie „Sprievodca po archívnych fondoch Štátneho archívu“ v Bytči pomáhal sprístupniť archívne dokumenty historických žúp, súdov a služobných úradov a ďalších inštitúcií z území Liptova, Oravy a Turca. Jeho najväčším záujmom bola inventarizácia korešpondencie bytčianskych Thurzovcov v rokoch 1541 – 1626 a inventár oravského župného archívu z období feudalizmu z rokoch 1584 – 1849.

Spolupracoval na príprave publikácie Bytča 1378 – 1978, ktorá bola vydaná k 600. výročiu mesta. Napísal monografiu pod názvom Bytčiansky zámok.

Najväčšiu pozornosť vzbudil populárne-náučnými dielami. V publikácii Alžbeta Báthoryová a jej obete, možno nájsť plastický obraz zákulisia prípadu Alžbety Báthoryovej, kde na základe autentických dokumentov autor zasiahol do rozšírených nepresných predstáv o činnosti a smrti čachtickej pani, niektorých jej služobníčok a tiež o postupe palatína Thurzu pri súdení jej zločinov.

Výsledkom dlhodobej práce je aj odborná publikácia „Neznámy Jánošík“, v ktorej Jozef Kočiš prináša netradičný a skutočne neznámy portrét bývalého kuruca, cisárskeho vojaka a potom tiež „hôrneho chlapca“ Juraja Jánošíka.

Slovenskú literatúru faktu obohatila aj jeho ďalšia úspešná publikácia o hradoch stredného Považia „Od Čachtíc po Strečno“. V roku 1993 Jozef Kočiš vydáva publikáciu o nevšednej žene, manželke, matke, spravodlivej a milosrdnej šľachtičnej – Žofii Bošňákovej.

O svojich prácach tiež prednášal v Dome slovenskej kultúry v Prahe. O spoluprácu ho požiadala japonská televízna spoločnosť „Stream“ pri príprave a natáčaní dokumentárneho filmu o Alžbete Báthoryovej.

Svoje odborné poznatky poskytol aj zahraničným spisovateľom, napr. Michaelovi Farin („Heroine des Grauens – Elisabeth Báthory“ – 1989), Raymondovi T. McNally („Dracula was a woman“ – 1994) a Tonymu Thorne („Countess Dracula“ – 1997)

Po odchode do dôchodku pracoval na publikáciách o obci Beluša.

Za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený. V roku 2004 získal Pribinov kríž III. stupňa za kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

• SPIRITZA, J. 1987: PhDr. Jozef Kočiš, CSc.- šesťdesiatročný. Slovenská archivistika 22/2, 225.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jozef Kočiš na českej Wikipédii.