John Newton

Narodil sa v londýnskej časti Wapping. Jeho otec, John Newton Sr. bol kapitán na trase medzi Anglickom a Stredozemím. Matka Elizabeth Newtonova (rodená Seatclifeová), nekonformná kresťanka, zomrela na tuberkulózu, keď mal John šesť rokov.[1]

Newton strávil dva roky na internátnej škole. V jedenástich rokoch odišiel pracovať na more k svojmu otcovi. Pred otcovým odchodom do dôchodku (1742) s ním stihol John absolvovať šesť ciest.

Otcovým plánom bolo zabezpečiť Johnovi miesto otrokára na poliach s cukrovou trstinou na Jamajke. Namiesto toho sa mladý John Newton stal kapitánom na otrokárskej lodi.

Počas cesty k priateľom v roku 1743 bol Newton zadržaný a prinútený vstúpiť do Kráľovského loďstva. Stal sa poddôstojníkom na lodi Harwich. Po neúspešnom úteku bol Newton potrestaný pred zrakmi tristopäťdesiat člennej posádky. Bol vyzlečený do pol tela, priviazaný k mreži, dostal 96 rán a degradovaný na obyčajného námorníka.[2]

Táto hanba a poníženie dohnali Newtona k myšlienke na samovraždu.[3]. Keď sa psychicky i fyzicky spamätal, bol na vlastnú žiadosť preložený na otrokársku loď "Pegasus" smerujúcu do západnej Afriky. Loď viezla tovar do Afriky, za ktorí boli nakúpení otroci, ktorí boli potom prevezení do Anglicka a iných krajín.

Posádke lode Pegasus činil Newton neustále problémy, preto ho zanechali v západnej Afrike s Amosom Cloweom, obchodníkom s otrokmi. Amos Clowe vzal Newtona na pobrežie Sierra Leone, kde ho oženil s africkou vojvodkyňou princeznou Peyne. Newton bol rovnako ako otroci zneužívaný a týraný. Túto dobu neskôr Newton označil ako obdobie, kedy "bol neveriaci a nemravník, služobných otrokov v západnej Afrike."

Na začiatku roku 1748 bol zachránený lodným kapitánom, ktorého požiadal Newtonov otec o nájdenie syna.

Na ceste späť do Anglicka v roku 1748 zažil duchovné obrátenie na palube lode Greyhound (Chrt), vezúcej náklad včelieho vosku a dreva pre farbiarov. Loď pri severoírskom pobreží stretla silná búrka a takmer sa potopila. Newton sa zobudil uprostred noci a volal k Bohu, kým sa loď plnila vodou. Bol to tento zážitok, ktorý neskôr Newton označil za začiatok konverzie k evanjelikálnemu kresťanstvu.

Po ceste lode domov začal Newton čítať Bibliu a ďalšiu duchovnú literatúru. Než dosiahli Britániu, prijal doktrínu evanjelikálneho kresťanstva. Bolo to 10. júna 1748 a tento dátum si potom pripomínal po zvyšok života. Od tohto dňa prestal kliať, hrať hazardné hry a piť alkohol. Hoci sa naďalej venoval otrokárstvu, získal k nim značné sympatie. Neskôr povedal, že jeho skutočné obrátenie nastalo neskôr:

Newton sa vrátil do Liverpoolu (Anglicko) a čiastočne vďaka vplyvu Josepha Manestyho, priateľa Newtonovho otca, sa stal prvým dôstojníkom na otrokárskej obchodnej lodi Brownlow smerujúcej do Západnej Indie okolo guinejských brehov. Počas prvej časti cesty si pri pobyte v západnej Afrike (1748 – 49) Newton priznal nedostatky vo svojom duchovnom živote. Počas choroby sprevádzanej horúčkou vyznal svoju plnú vieru v Krista a požiadal Boha, aby prevzal kontrolu nad jeho osudom. Neskôr uviedol, že táto skúsenosť bola tým skutočným obrátením a bodom zvratu v jeho duchovnom živote. Potvrdil, že vtedy prvýkrát cítil úplný zmier s Všemohúcim Bohom.

Stále však pôsobil v obchode s otrokmi. Po návrate do Anglicka v roku 1750 podnikol tri ďalšie cesty ako kapitán otrokárskych obchodných lodí Duke of Argyle (1750) a African (1752 – 53 a 1753 – 54). Námorníctva a obchodu s otrokmi sa zriekol až v roku 1754 po prekonanej ťažkej mŕtvici, ale ďalej investoval svoje úspory do Manestyho obchodu s otrokmi.[5]

V roku 1755 sa stal Newton colným dozorcom (vyberal dane) liverpoolskeho prístavu a to opäť vďaka vplyvu Manestyho. Vo voľnom čase potom študoval gréčtinu, hebrejčinu a sýrčinu. Stal sa známym evanjelikálnym laickým duchovným a v roku 1757 sa uchádzal o úrad anglikánskeho kňaza, hoci do samotnej anglikánskej cirkvi bol prijatý a na kňaza ordinovaný až o sedem rokov neskôr. Odmietanie anglikánskej cirkvi v tomto období ho natoľko frustrovalo, že sa o vstup žiadal metodistov, nezávislých, presbyteriánov či priamo biskupa chesterskej diecézy, lincolnskej diecézy, arcibiskupa canterburského a arcibiskupa yorkského.

V roku 1764 ho Thomas Haweis predstavil lordovi Williamovi Leggeovi, ktorý odporučil Newtona biskupovi v Chesteri a Newtonovi poradil usadiť sa v Olney v grófstve Buckinghamshire. 29. apríla 1764 bol predvolaný kňazom a ordinovaným kazateľom sa stal 17 júna.

Ako vikár v Olney bol Newton čiastočne finančne podporovaný evanjelikálnym filantropom Johnom Thorntonom, ktorý pridal k jeho ročnému štipendiu 60 libier svojich 200 libier za "pohostinnosť a pomoc chudobným". Newton sa čoskoro stal známym vďaka svojej pastorálnej starostlivosti a viere. Jeho priateľstvo so separatistami od anglikánskej cirkvi aj anglikánskym klérom spôsobilo, že bol rešpektovaný oboma stranami. V Olney strávil šestnásť rokov a jeho kázeň bola tak populárna, že bol kostol rozšírený, aby ho mohli vypočuť davy ľudí, ktoré prichádzali.

Päť rokov potom, v roku 1772, sa v susedných farnostiach Stoke Goldington a Weston Underwood stal vikárom Thomas Scott, neskoršie vykladač Biblie a spoluzakladateľ Cirkevnej misionárskej spoločnosti. Newton napomáhal Scottovmu obráteniu sa z cynického "kariérneho kňaza" na ozajstného veriaceho, čo Scott vykreslil vo svojej autobiografii The Force Of Truth (Sila pravdy) z roku 1779.

V roku 1779 ponúkol bohatý kresťanský obchodník John Thorton Newtonovi, aby sa stal rektorom kostola svätej Márie vo Woolnothe v Lombard Street v Londýne; tam Newton slúžil až do svojej smrti. Kostol postavil v roku 1727 Nicholas Hawksmoor v novodobom barokovom štýle. Newton sa stal jedným z iba dvoch evanjelikálnych kazateľov v hlavnom meste a čoskoro sa stal v evanjelikálnych kruhoch populárny. Silne podporoval evanjelikalizmus v anglikánskej cirkvi a to ako priateľ nonkorformných duchovných, tak z pozície svojho úradu v cirkvi.

Mnoho mladých duchovných aj ostatných, ktorí sa zaoberali svojou vierou, ho navštevovalo a žiadalo o radu, medzi inými aj známe osoby ako spisovateľka a filantropka Hannah Moreová a mladý člen britského parlamentu William Wilberforce, ktorý krátko predtým prešiel krízou svedomia a duchovným obrátením, keď sa zamýšľal o opustenie politiky. Newton, ktorého požiadal o duchovné vedenie, Wilberforceho povzbudil, aby zostal v parlamente a "slúžil Bohu tam, kde je".

V roku 1792 získal doktorát teológie na Vysokej škole v New Jersey (dnes Princeton University).

• Aitken, Jonathan, John Newton: From Disgrace to Amazing Grace (Crossway Books, 2007).
• Bennett, H.L. John Newton in Dictionary of National Biography (Oxford: University Press, 1894)
• Hindmarsh, D. Bruce. John Newton in Oxford Dictionary of National Biography (Oxford: University Press, 2004)
• Hochschild, Adam. Bury the Chains, The British Struggle to Abolish Slavery (Basingstoke: Pan Macmillan, 2005)
• Turner, Steve, "Amazing Grace: The Story of America 'Most Beloved Song" (New York: Ecco / HarperCollins, 2002)
• Rediker, Marcus, The Slave Ship: A Human History (Viking, 2007)
• JohnNewton.org (2007)
• Bruner, Kurt & amp; Ware, Jim, "Finding GOD in the Story of AMAZING GRACE" (Tyndale, 2007)

1. The Cowper and Newton Museum
2. John Dunn, A Biography of John Newton, New Creation Teaching Ministry, 1994 (anglicky)
3. [ http://www.newcreation.org.au/books/pdf/285_JohnNewton.pdf A Biography of John Newton, New Creation Teaching Ministry, 1994]
4. John Newton. Out of the Depths. Ed. Dennis Hillman. Grand Rapids: Kregel, 2003. 84. (anglicky)
5. Adam Hochschild. Bury the Chains. Basingstoke: Pan Macmillan, 2005. 77. (anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Newton na českej Wikipédii.