Johan Ludvig Runeberg

Narodil sa v rodine námorného kapitána (rodina rozprávala po švédsky) v Jakobstade (fín. Pietarsaari) na brehu Botnického zálivu. Študoval na švédskej kráľovskej akadémii v Turku (švéds. Åbo Kungliga Akademi), kde sa priatelil s Johanom Vilhelmom Snellmanom a Zachariasom Topeliem.

Neskôr sa stal docentom na Helsinskej univerzite. Po presťahovaní do Porvoo v roku 1837 pôsobil ako gymnaziálny profesor. Posledných 15 rokov života strávil upútaný na lôžko.

Mnoho jeho básní sa zaoberalo životom v poľnohospodárskom Fínsku. Najznámejšou z týchto básní je Bonden Paavo o drobnom roľníkovi obrábajúcom pôdu v chudobnom kraji okolo jazera Saarijärvi a jeho odhodlaní a vytrvalosti napriek tvrdému podnebiu a rokom zlej úrody. Každý rok pridáva dvojnásobok kôry stromov do svojho chleba, aby odvrátil hladovanie.

Runebergovou najslávnejšou prácou sú Príbehy Ensigna Ståla (švéd. Fänrik Ståls sägner), ktoré napísal medzi rokmi 1848 a 1860. Vedľa tradičnej Kalevaly je považovaná za najväčšiu fínsku epickú báseň. Obsahuje príbehy z Fínskej vojny počas rokov 1808 a 1809. V tejto vojne Švédsko hanebne stratilo Fínsko, ktoré sa stalo veľkovojvodstvom ruského impéria.

Epizodicky spracovaná báseň zdôrazňuje všeobecnú ľudskosť na oboch stranách konfliktu a oslavuje hrdinstvo Fínov. Prvá báseň Naša zem (šv. Vårt land, fín. Maamme) sa stala fínskou hymnou.

Každý rok 5. februára sa vo Fínsku oslavuje Runebergov deň. K tomuto dňu neodmysliteľne patria Runebergove tortičky. Ich tradícia pochádza od Runebergovej ženy Fredriky. Bola tak šetrná, že do svojich tortičiek pridávala chlebovú strúhanku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou receptu na tieto koláčiky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johan Ludvig Runeberg

Fínsky portál Literárny portál Biografický portál