Jožko Piťo
Jožko Piťo (* okolo roku 1800, Tekovské Lužany, Slovensko – † 22. marec 1886, Liptovský Mikuláš, Slovensko) bol slovenský primáš, huslista rómskeho pôvodu.
| Jožko Piťo | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Narodenie | okolo roku 1800 Tekovské Lužany, Slovensko |
| Úmrtie | 22. marec 1886 Liptovský Mikuláš |
| Pôsobenie | primáš, huslista |
| Žáner | ľudová hudba, |
| Hrá na nástroje | husle, |
Životopis
V detstve ho učil hrať na husle jeho strýc. Podľa súhlasného tvrdenia viacerých osôb bol Piťo v období keď žil takým husľovým virtuózom že ho nik neprekonal. Všeobecne platilo, že Piťo bol slovenský primáš akého nebolo ani nebude. Jeho účinkovanie v Martine a na Liptove malo mimoriadny význam a dosah v dejinách slovenského národa a v dejinách slovenskej hudby. Vynikal svojim naturizmom z oblasti hudobnej tvorby a hry. Najviac mu učarovali ľudové piesne z okolia Liptova, ktoré chodil počúvať na polia kde pracovali slovenské ženy. Keďže mal vynikajúci hudobný sluch a pamäť dokázal si na prvé počutie zapamätať veľké množstvo melódií a s ľahkosťou ich interpretovať.
Jeho kapela sa volala banda a mala 12 až 14 členov. Svojou výnimočnou hrou dokázal dokonale zapojiť mnohých zabávajúcich do spevu, dokonca aj takých čo nezvykli spievať. Jeho veľkým obdivovateľom bol aj Hodža.
Piťo chodil hrávať aj na predstavenia “ľubčianskeho slovenskjeho narodnjeho divadla“ založeného v roku 1840. Hrával pre všetky spoločenské vrstvy, výnimkou neboli ani roľníci a remeselníci.
Piťova najznámejšia pieseň je Švihrovská duma. Skomponoval ju spolu so zemanom Lubym. Pieseň bola vzácna lebo ju hrával len zriedka pri zvláštnych príležitostiach. So svojou tvorbou súperil na súťaži aj so známym maďarským hudobníkom Karolom Bokom, ale neuspel. Piťove životné husle získalo v roku 1986 Literárne múzeum Matice Slovenskej v Martine aj s originálnou dokumentáciou. Jeho syn Šándor zharmonizoval jeho ľudové piesne a pre klavír ich upravil Polášek. Vydané boli pod názvom Trávnice na začiatku 20. storočia. Niektorí hudobní kritici nepovažujú Trávnice za prelomové kvôli tomu, že vykradli melódie známych ľudových piesní.
Veľmi svojským a alternatívnym prínosom pre hudbu bola tvorba Piťovho syna Gustáva. Uplatnil tu maďarský vplyv cigánskych orchestrov. Piťovu tvorbu zväčnil aj básnik Andrej Sládkovič v diele Svätomartiniáda.
S manželkou Veronikou Verešovou mal Piťo 12 detí, známi huslisti Jozef, Gustáv a Šándor pokračovali v otcových šľapajach. Jozef Piťo zomrel vo veku 83 rokov dňa 22. marca 1886.
Literatúra
- Leopold Moravčík: Pramene zdravia a nádeje. 300 rokov kúpeľov Lúčky, P+M Turany, 2012, ISBN 9788089410149 [1].