Jean Dutrou-Bornier

Zúčastnil sa ako delostrelec s posádkou cisárskej námornej flotily krymskej vojny. V roku 1860 získal námornícke osvedčenie majster plavby. Velil na obchodnom barku - plachetnici Tampico, ktorú mal v spoluvlastníctve.

V roku 1866 priplával do Bordeaux. Po naložení nákladu smeroval na Tahiti, kde mal doručiť náklad pre podnikateľa Johna Brandera. Na palubu zobral aj dvoch francúzskych misionárov, Gaspara Zumbohma a Theodora Escolana, ktorí mu pomáhali s navigáciou v Tichom oceáne. Vysadil ich na Veľkonočnom ostrove. Uvidiac veľký trávnatý ostrov, skrsla v ňom myšlienka uskutočniť tam svoj podnikateľský zámer na chov oviec. V tom čase sa Bornierovi už nahromadili obrovské dlhy, najmä z hazardu a následkom niektorých podvodných obchodov. Stratil tak svoj podiel na obchodnej lodi Tampico.
Keď získal podiel na jachte Aora'i, v apríli 1868 priplával na nej na Veľkonočný ostrov, jachtu spálil a na ostrove sa usadil.[1] Za spoločníka na podnikanie nahovoril škótskeho obchodníka Johna Brandera, ktorý mu poskytol škuner; ním zabezpečovali dopravu medzi Tahiti a Veľkonočným ostrovom.

V septembri 1868 ustanovili "Správnu radu" na čele s Dutrouxom Bornierom, sekretárom misionárom Gasparom Zumbohmom a štvoricou domorodcov. Založili tiež policajný zbor zložený z miestnych domorodcov a súdnu inštitúciu. Za predsedu súdu bol menovaný misijný kňaz Hippolyte Roussel (zomrel 1898), ktorý bol najprv francúzsky misionár na Markézach. Misionári a noví európski prisťahovalci mali možnosti nakupovať ostrovné pozemky za nízke ceny.

Plodinám a hospodárskym zvieratám sa na ostrove mimoriadne darilo. Bornier sa priženil na Veľkonočný ostrov do domorodého rodinného klanu Mataveri, keďže si zobral Titaua Salmonovú (narodenú r.1856), dcéru z pokrvnej línie kráľa Koreta II. Bornier vtedy napísal svojmu priateľovi: "Mám tú česť informovať Vás týmto, že som kráľ... Moje kráľovstvo je malé. Od nedávna sa volám Iona I. - kráľ Veľkonočného ostrova“[2] Snažil sa presvedčiť Francúzsko, aby nad ostrovom vyhlásilo protektorát.[3] Dobré vzťahy s misionármi sa najskôr zhoršili a zakrátko sa stali neznesiteľné. Misionár Roussel sa preto rozhodol opustiť ostrov a presťahovať sa na Tahiti. Napriek odporu Borniera sa k misionárovi pripojilo viac ako sto rodených ostrovanov (ich potomkovia ešte dodnes žijú v oblasti Papeete).

V roku 1876 Bornier zomrel. Pravdepodobne bol zavraždený domorodcami.[4] Ešte predtým požiadal o pripojenie Veľkonočného ostrova k Francúzsku. Žiadosť bola neskôr zopakovaná, ale potomkovia kráľa Koretu II. nedostali odpoveď. Francúzsky minister vojenského námorníctva admirál Frantz prehlásil, že "ostrov je k ničomu". Nakoniec bol v roku 1888 Veľkonočný ostrov pripojený k Čile.