Jean Arthur Béliveau

Jean Beliveau sa narodil v roku 1931 Jeanovi a Laurette Beliveauovým ako najstarší z ôsmich synov. Predkom jeho rodiny bol aj Antoine Beliveau, ktorý sa usadil v Port Royal v Nova Scotia v roku 1642. V roku 1977 bol Beliveau vylúčený spolu s daľšími akademikmi a usadil sa na území Bostonu. V polovici 19. storočia sa jeho predkovia presťahovali do Trois Rivières v Quebecu. Jeanov otec bol tiež súčasťou veľkej rodiny, bol jedným zo šiestich súrodencov, z ktorých sa niekoľko odsťahovalo do západnej Kanady v roku 1910, zatiaľ čo zvyšok zostal usadený v oblasti. Jeanova rodina sa presťahovala do Victoriaville, keď mal Jean šesť rokov a Jean vyrastal vo Victoriaville, navštevoval školy L'École Saint-David, L'Académie Saint-Louis de Gonzague a Collège de Victoriaville.

Ako väčšina nádejných hokejistov v tejto dobe aj jeho rodina mala za domom vlastné hokejové ihrisko na záhrade, na ktorom si mohli ich deti aj susedia zahrať amatérsky hokej. Do dvanástich rokov to bolo jediné miesto kde sa učil hrať hokej. Prvým organizovaným tímov v ktorom hrával bol tím v domácej lige, ktorá sa hrávala na ihrisku školy L'Académie. Ako súčasť tímu L'Académie 'all-stars' hrával Jean proti iným amatérskym tímom. Keď zmenil školu začal hrávať už vyspelejšiu ligu za školský tím Victoriaville Panthers.

V mladosti hrával Beliveau v letných mesiacoch aj basebal. Stand-out v miestnych ligách vo Victoriaville, on nadhadzoval a občas hrával infield, hral natoľko dobre, že jeho rodina dostala ponuku na zmluvu do minoritnej ligy, no oni ju v jeho pätnástich rokoch odmietli.

Beliveau bol hviezdou už v 15 rokoch, vtedy ho objavil generálny manažér Montrealu Canadiens Frank Selke a ten mu ponúkol zmluvu formátu C. Taká zmluva bola zvyčajne ponúkaná mladým nádejným hráčom klubmi NHL a vyžadovala nastúpenie na zápas určené zápasy za stanovený plat. Jeho otec odmietol a Jean potom podpísal kontrakt formátu B a súhlasil že bude hrávať za Montreal ak sa rozhodne stať sa profíkom.

Beliveau bol do prvého tímu povolaný dvakrát v sezónach 1950/51 a 1952/53. Obakrát hral len minimálne množstvo zápasov. Viedol bodovanie Quebec Senior Hockey League (QSHL) v roku 1953. Nezdalo sa že by ale javil veľký záujem o profesionálne hranie. Nakoniec dostal Selke nápad, že keby sa QSHL nejako zmenila na profesionálnu ligu tak by podľa zmluvy musel Beliveau podpísať Habs. Na Selkeho návrh majitelia Canadiens, Canadian Arena Company odkúpili QSHL a premenili ju z amatérskej ligy na profesionálnu. To prinútilo Beliveaua aby sa na sezónu 1953/54 pripojil k Montrealu.

Jean Beliveau ukončil hráčsku kariéru na konci sezóny 1970/71 ako líder v bodovaní tímu, ako druhý najlepší strelec tímu a líder ligy v bodovaní Play-off. Skóroval 507 gólov a nazbieral 712 asistencií, to dokopy činní 1219 bodov v 1125 zápasoch základnej časti a k tomu 9 gólov, 97 asistencií a 176 bodov v 162 zápasoch Play-off. Jeho číslo 4 bolo v klube Montreal Canadiens odstavené 9. októbra 1971. V roku 1972 sa stal členom Siene Slávy NHL. Momentálne sa drží na druhom mieste v bodovaní Montrealu za Guyom Lafleurom. Len Henri Richard (1256) and Larry Robinson (1202) majú odohraných viac zápasov za Montrealský tím. Jeanovo meno sa na Stanley Cupe objavilo rekordných 17krát z toho 7krát ako funkcionár (1973, 1976, 1977, 1978, 1979, 1986, 1993). Okrem toho že získal 2krát Hartovu Trofej pre najužitočnejšieho hráča sezóny tak bol ešte 4krát druhý. Trofej pre najlepšieho strelca Art Ross vyhral raz a viackrát bol v tabuľke vysoko čo odzrkadľuje jeho stabilné výkony. Spoločnosť The Hockey News označila Beliveaua v roku 1998 za siedmeho najlepšieho hráča histórie. Canadiens po jeho odchode do dôchodku bol Béliveau vymenovaný za viceprezidenta a riaditeľa pre styk s verejnosťou.

Počas svojej kariéry nebol Béliveau nikdy známy ako aktivista. Bol však jedným z niekoľkých hráčov, ktorí sa vyhrážali vystúpením zo Siene Slávy, ktorý bol znechutený odvolaním bývalého výkonného riaditeľa NHLPA, ktorým bol Alan Eagleson, po tom, čo bol usvedčený z podvodu a sprenevery. Podporil tiež názor NHL počas zablokovania NHL v rokoch 2004 - 2005, pričom tvrdil, že požiadavky hráčov by poškodili šport a ligu.

Béliveau sa stretol so svojou manželkou Elise Couture v roku 1950 v Quebecu. Pár sa oženil 27. júna 1953 v kostole sv. Patrika. Mali spolu jedno dieťa, dcéru Hélene. V roku 1957 sa Béliveau objavil v Americkej televíznej hernej šou To Tell the Truth.

Po skončení kariéry v roku 1971 založil charitatívnu organizáciu Jean Béliveau Foundation, tá sa v roku 1993 zmenila na Society for Disabled Children.

Začiatkom 90. rokov dvakrát odmietol ponuku kanadského predsedu vlády Briana Mulroneyho na menovanie do senátu, pretože sa domnieval, že zákonodarcovia by mali byť len zvolení. V roku 1994 mu predseda vlády Jean Chrétien ponúkol post generálneho guvernéra Kanady. Béliveau odmietol, aby bol so svojou dcérou a dvoma vnúčatami. Mylene a Magalie, ktorých otec, policajt z Quebecu, spáchal samovraždu, keď mali dievčatá päť a tri.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia trpel Béliveau mnohými zdravotnými problémami. Prvýkrát bol hospitalizovaný pre srdcové problémy v roku 1996. V roku 2000 bol liečený na nádor krku. Začiatkom 90. rokov 20. storočia trpel Béliveau mnohými zdravotnými problémami. Prvýkrát bol hospitalizovaný pre srdcové problémy v roku 1996. V roku 2000 bol liečený na nádor krku. Spoločnosť NHL.com informovala 21. januára 2010, že Béliveau bol včera večer prijatý do všeobecnej nemocnice v Montreale so zjavnou mozgovou príhodou, ktorá sa nepovažovala za život ohrozujúcu. 28. februára 2012 bol Béliveau hospitalizovaný s mozgovou príhodou.

V roku 1995 získal Béliveau mnoho ocenení vrátane niekoľkých čestných doktorátov z kanadských univerzít a medaily Loyola z Univerzity Concordia. V roku 1988 sa stal rytierom národného rádu v Quebecu, ktorý bol v roku 2006 povýšený na dôstojníka a v roku 2010 na hlavného dôstojníka. 6. mája 1998 generálny guvernér Roméo LeBlanc urobil Béliveaua spoločníkom Rádu Kanady, čo je najvyššia civilná cena krajiny. V roku 2001 bolo jeho meno pridané na kanadskej Walk of Fame, v tom istom roku bol vyznamenaný svojím portrétom na kanadskej poštovej známke. V auguste 2008 kanadská tichomorská železnica pomenovala stanicu na jeho počesť. 29. júna 2009 bol menovaný za čestného kapitána mužského národného mužstva na zimných olympijských hrách v roku 2010. V piatok 4. decembra 2014 Montreal Canadiens zahrali zápas s nášivkou, ktorá mala číslo „4“ v čiernom kruhu na ľavej strane dresu.

• Jean Béliveau na stránke LegendsofHockey.net