Jarná (Cífer)

Dajta, prípadne Dayta, sa uvádza v prameňoch v rokoch 1291, 1301, 1322, 1342, a 1412. Názov Gocnod sa vyskytoval v dokumentoch v rokoch 1412 (Goczknad sive Daytha), 1416 (Gothczgnad), 1509 (Gotznod), 1543 (Gotsgnaden), 1773 (Gottesgnad, po maďarsky Gocnód, po slovensky Gocnod). Božetechovo bol názov zavedený v roku 1946 a bol to nepresný preklad nemeckého Gottesgnaden (správny názov by znel Božia milosť, prípadne Milosť božia, analogicky k názvu obce Matka Božia pri Senci).

Kostol v obci Dajta bol postavený približne v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia. V roku 1311 sa pred Bratislavskou kapitulou vyrovnával spor, ktoré účastníkom bol aj kňaz Demeter, farár z obce. Farnosť sa spomína aj v súpisoch príjmov Ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1335 a 1516. V súpise prepoštských fár z roku 1516 sa obec spomína v latinskej podobe ako ,,Villa Mendacii", názov môže poukazovať na významné odpustky, ktoré sa tunajšiemu kostolu podarilo získať. Farnosť zanikla v 16. storočí, pravdepodobne príchodom reformácie. O kostole je zmienka z roku 1634, keď už bola dedina filiálkou cíferskej farnosti a bol zasvätený sv. Wolfgangovi. Je zrejmé, že sa jedná o pôvodné stredoveké patrocínium kostola. Môže to tiež poukazovať na skutočnosť, že tunajšia farnosť vznikla dôsledkom nemeckého osídlenia niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Odrazilo sa to aj pri vývoji názvu obce, pretože po osídlení nemeckým obyvateľstvom sa po názve Dajta zaužíval nemecký názov Gottesgnaden - Božia milosť.[1] Od roku 1728 už patrila do báhonskej farnosti. Cíferský farár dochádzal do obce každú štvrtú či piatu nedeľu, báhonský farár dochádza každú nedeľu a štvrtok. Okrem zasvätenia kostola (sv. Prokopovi) a prameňa vody, ktorý spomína Matej Bel, nijaká iná tradícia nepripomína pustovnícky pôvod sídliska - Jarnej.

Do roku 1930 chodili jarnianske deti do školy do Báhoňa. Keďže Jarná odmietla prispieť roku 1930 na stavbu novej školy v Báhoni, musela si postaviť vlastnú školu. Prvým učiteľom bol F. Odler. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1694 mala Jarná vlastného učiteľa, ktorý dostával od každého domu štyri kríže obilia. Táto škola však dlho neexistovala.

Pričinením bývalého miestneho učiteľa J. Krištofiča 15. augusta 1949 vzniklo JRD I. typu s 13 členmi, na JRD III. typu s 35 členmi sa pretvorilo 8. septembra 1952. Roku 1957 po vstupe desiatich samostatne hospodáriacich roľníkov sa družstvo stalo celoobecným s 52 stálymi členmi a rodinnými príslušníkmi. Roku 1972 hospodárilo na 348 ha, na 50 % pôdy a pestovali obilniny, na 12,9 % a 37,1 % technické a kŕmne plodiny, vysadili sa aj 2 ha vinohradu. Družstevníci adaptovali, prípadne postavili potrebné budovy a zaobstarali si náležitú mechanizáciu. Jarnianske JRD teda patrilo k družstvám s vyššou úrovňou hospodárenia. Po tom ako sa Jarná pripojila k Cíferu sa jarnianske družstvo zlúčilo s cíferským družstvom Mier. Ešte predtým roku 1972 postavili členovia JRD masívnu poschodovú administratívnu budovu. Po zlúčení s Cíferom už nebola potrebná a bola prenajatá Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ako detašovaný sklad. Súčasným vlastníkom je Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv.Alžbety.

• Baroková socha sv. Jána Nepomuckého pred kostolom z 18. storočia
• Socha sv. Vendelína z roku 1816
• Kríž pri kostole z roku 1913