Jarmila Štítnická

Pochádzala z úradníckej rodiny a vzdelanie získavala v Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1944 zmaturovala. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania a po ukončení 2. svetovej vojny pracovala ako sekretárka v Slobodnom vysielači v Košiciach, v rokoch 1945 – 1947 v Československom rozhlase, v rokoch 1948 – 1951 bola vedúcou redaktorkou rozhlasového vysielania pri SOR, v rokoch 1952 – 1954 zástupkyňou šéfredaktora Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež v Československom rozhlase. V rokoch 1954 – 1959 ostala v domácnosti, no v roku 1959 sa vrátila do práce a pôsobila ako šéfredaktorka v detskom časopise Slniečko, kde pôsobila až do svojej smrti.

Písala hlavne pre deti a mládež. Vynikla aj ako autorka poézie a bábkových hier. Prvé básne začala písať už počas štúdií a uverejňovala ich v časopisoch Elán, Nový rod a Živena. Venovala sa najmä písaniu intímnej lyriky, bábkových hier, no neskôr sa naplno realizovala najmä v rozhlase, pre ktorý písala rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.