Jane Austenová
Jane Austen (* 16. december 1775, Steventon, Hampshire, Anglicko – † 18. júl 1817, Winchester, Anglicko) bola anglická spisovateľka, zakladateľka moderného, tzv. „rodinného“ románu (domestic novel).
| Jane Austen | |||
.jpg.webp) anglická spisovateľka | |||
| Narodenie | 16. december 1775 Steventon, Hampshire, Anglicko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 18. júl 1817 (41 rokov) Winchester, Anglicko | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Jane Austenová (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Detstvo a mladosť
Narodila sa v Steventone, v kraji Hampshire, do početnej rodiny reverenda Georgea Austena (1731 - 1805) a jeho ženy Cassandry (rod. Leighovej) (1739 - 1827). Pochádzala z ôsmich súrodencov, sama bola druhou najmladšou. Mala šesť bratov a staršiu sestru Cassandru Elizabeth, ktorá, ako svedčí množstvo zachovanej korešpondencie, jej bola z celej rodiny najbližšia. Práve ona, Cassandra, namaľovala jej jediný vierohodný portrét (dnes sa nachádza v Národnej portrétovej galérii v Londýne). Jej bratia Frank a Charles skoro odišli od rodiny slúžiť na more (dotiahli to až na post admirálov), a táto ich kariéra ovplyvnila niektoré situácie v románe Sídlo Mansfield, ďalší dvaja bratia sa stali duchovnými a jedného adoptoval bohatý príbuzný.
Začiatky jej vzdelávania mal v rukách jej otec, ktorý nielen dôkladne vychovával svoje deti, ale im tiež poskytol základné vzdelanie. Od roku 1783 sa ďalej vzdelávala. Najprv krátko v Oxforde u pani Cawleyovej (sestry jedného z jej strýkov; tu ochorela Jane na týfus) a neskôr v Southamptone. V rokoch 1785 - 1786 sa vzdelávala v dievčenskej internátnej škole v Readingu, Berkshire. Dá sa teda povedať, že získala kvalitnejšie vzdelanie, než ostatné dievčatá v jej dobe, no napriek tomu na jej myslenie nemalo takmer žiaden vplyv. Jej vzťah k literatúre vznikol vďaka záľube v čítaní (William Shakespeare, John Milton, Henry Fielding, Laurence Sterne, Alexander Pope, Jonathan Swift, Daniel Defoe, Ann Radcliffová a mnohí iní anglickí spisovatelia, ale tiež napr. Johann Wolfgang Goethe a i.). V tom čase bola uvedená do spoločnosti a začala žiť životom, ktorý zostal v podstate rovnaký až do smrti. Skladal sa z obvyklých zábav jej spoločenskej vrstvy (ktoré sú do detailov opísané v jej dielach): plesy, návštevy známych a príbuzných, občas aj návšteva Londýna. Jednou z mála „udalostí“ v jej inak pokojnom živote bolo sklamanie v láske, keď zrušila zasnúbenie s mladým mužom menom Harris Bigg-Wither. V láske nemala šťastie a rovnako ako jej staršia sestra sa nikdy nevydala.
Dospelosť
V roku 1801 sa rodina presťahovala do Bathu (toto prostredie sa stalo inšpiráciou pre mnohé jej diela). Po smrti otca v roku 1805 Jane, Cassandra a matka žili s Frankom a jeho rodinou až do roku 1809, kedy sa znova presťahovali, tentoraz do Chawtonu. Tu ich ďalší brat Edward ubytoval v blízkom dome (dnes je v ňom Múzeum Jane Austenovej). V tom čase už bola etablovaná ako spisovateľka, ak sa to tak dá povedať, pretože jej diela vychádzali anonymne (až po jej smrti brat Henry verejne priznal jej autorstvo). Mala podlomené zdravie. Dnes sa uvažuje, že azda trpela na Addisonovu chorobu alebo na tuberkulózu. Snaha vyliečiť sa ju viedla do Winchesteru, ale postup ochorenia bol taký rýchly, že zomrela do dvoch mesiacov. V poslednom čase sa objavili teórie o tom, že zomrela na otravu arzénom, ktorý však v tom čase obsahovali lieky na reumu, aké Austenová užívala. Pochovaná je v katedrále vo Winchestri.
.jpg.webp)
Tvorba
Vo svojich dielach zachytila život vidieckych vyšších vrstiev. Jej hlavné postavy sú zvyčajne inteligentné, morálne silné hrdinky, ktoré ostro kontrastujú s pochabosťou svojho okolia. Okolo človeka je plno zázrakov. Zvlášť záhadná mi však pripadá naša schopnosť pamätať si či zabúdať, napísala Austenová. Najstaršie náčrty budúcich slávnych románov vznikali už v priebehu 90. rokov 18. storočia. Písať začala pod vplyvom širokého okruhu prečítaných diel už ako pätnásťročná. Začínala písaním krátkych próz, medzi jej prvé diela patrila napr. Krásna Cassandra či Dejiny Anglicka, a neskôr medzi prvé zrelé diela patril i román Elinor and Marianne z roku 1795, ktorý vznikol po tom, ako sa Jane zamilovala do advokáta Thomasa Lefroya, ktorý bol v ich rodine na návšteve, no rodičia ich vzťah prekazili, pretože Lefroy bol úplne závislý od finančnej podpory svojej rodiny. Napriek tomu, že román o niečo neskôr prepracovala, vyšiel až v roku 1811 pod názvom Rozum a cit. V roku 1797 sa pokúsila predať vydavateľovi román First Impressions (pôvodný názov budúceho románu Pýcha a predsudok). Až v roku 1803 Austenová konečne predala svoje prvé dielo. Bol ním román Opátstvo Northanger (v tom čase pod názvom Susan), dostala zaň 10 libier, no vydavateľ sa nakoniec rozhodol, že ho nevydá. V tom čase mala rozpracované aj ostatné svoje diela, napríklad Watsonovci. Ďalší pokus o publikovanie prebehol neúspešne v roku 1809 a konečne v roku 1810 vydavateľ súhlasil s publikovaním znovu prepracovaného románu Rozum a cit na náklady autorky. Kniha vyšla v roku 1811 anonymne („By a Lady“) a ako sprostredkovateľ s vydavateľom fungoval jej brat Henry, ale najbližšia rodina o jej autorstve vedela. Kniha slávila mierny úspech (Austenová zarobila 140 libier), preto počas nasledujúceho roku prepracovala román First Impressions, ktorý vyšiel v januári 1813 pod názvom Pýcha a predsudok. V roku 1812 začala tiež pracovať na románe Sídlo Mansfield, ktorý vyšiel v máji 1814 a do 6 mesiacov bol vypredaný. Konečne v decembri 1815 vyšla Emma. Ostatné diela vyšli až po jej smrti.
Ak vo svojom prvom diele Opátstvo Northanger (1798 - 1799) Austenová parodovala gotické romány Ann Radcliffovej, naozaj ju preslávili až jej neskoršie práce výrazne odlišného charakteru. V centre diania zvyčajne stojí mladá žena (alebo niekoľko mladých žien), ktorých problémy sú typické pre mladé, nevydaté ženy z vyššej vrstvy na začiatku 19. storočia. Je potrebné povedať, že dej väčšinou súvisí s možnosťou či nemožnosťou dosiahnuť spoločensky vhodný sobáš. Pre dnešné emancipované čitateľky (čitateľov) sa tento prístup môže zdať otrocký, ale pre súdobú ženu bol spoločensky prijateľný vydaj jediným spôsobom, ako dosiahnuť sociálne istoty a v podstate aj sociálne uznanie (pokiaľ nebola ochotná obťažovať rodinu, príbuzných alebo sa živiť ako guvernantka). Tieto ľúbostné problémy autorke slúžia na vynikajúci detailný opis vtedajšej spoločnosti. Celkový pohľad na ňu pôsobí mierne satiricky, ale neprestáva byť láskavý, a hoci príbehy majú morálny podtext, moralita vyplýva zo samotného deja - autorka necháva čitateľa, aby si ju našiel, a nekĺže k lacnej didaktickosti. Zaujímavosťou je, že takmer vo všetkých scénach sa vyskytujú ženy. Pravdepodobne to spôsobil fakt, že Austenová sama nevedela, ako sa muži rozprávajú, keď sú osamote, preto o tom ani nepísala.
Ako spisovateľku ju vysoko uznával sir Walter Scott, a to pre akurátnosť opisu charakterov a pocitov jej postáv. Obdivoval ju aj Thomas Babington Macaulay, Samuel Taylor Coleridge, Robert Southey, Sydney Smith alebo Edward Fitzgerald. Jej sláva a uznanie medzi literárnymi kritikmi od tej doby len stúpa. Je uznávaná najmä pre schopnosť detailného opisu charakterov, predovšetkým ženských, a veľmi jemné postrehy vychádzajúce z každodenného života stredných a vyšších vrstiev. Napriek veľkému množstvu detailov si celý opis každej postavy zachováva po celý čas celistvosť a vlastnú individualitu.
Dielo
Romány
- 1795 - Sense and Sensibility (Rozum a cit), pôvodne sa dielo volalo Elinor and Marianna (Elinor a Marianna) (knižne vyšlo až v roku 1811)
- 1796 / 1797 - Pride and Prejudice (Pýcha a predsudok), pôvodne vychádzalo v listovej forme s názvom First Impressions (Prvé dojmy) (knižne vyšlo až v roku 1813)
- 1814 - Mansfield Park (Sídlo Mansfield)
- 1815 - Emma
- 1818 - Northanger Abbey (Opátstvo Northanger)
- 1818 - Persuasion (Presviedčanie, v slovenčine ako Láska slečny Elliotovej), tento názov zvolil Janin brat Henry po jej smrti, dielo sa pôvodne volalo The Elliots (Elliotovci)
Preklady do slovenského jazyka
- 1968 - Pýcha a predsudok, prel. Rudolf Koštial (I. vydanie)
- 1972 - Láska slečny Elliotovej, prel. Juraj Vojtek
- 1997 - Pýcha a predsudok, prel. Rudolf Koštial (II. vydanie)
- 1998 - Northangerské opátstvo, prel. Viktor Krupa
- 1998 - Láska Anny Elliotovej, prel. Juraj Vojtek
- 1999 - Rozum a cit, prel. Eleonóra Vallová
- 1999 - Mansfieldský park, prel. Jana Krejčíková
- 1999 - Emma, prel. Zuzana Vilikovská
- 2006 - Pýcha a predsudok, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2007 - Rozum a cit, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2008 - Emma, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2009 - Opátstvo Northanger, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2010 - Sídlo Mansfield, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2011 - Láska slečny Elliotovej, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2012 - Lady Susan, Watsonovci, Sanditon, prel. Beáta Mihalkovičová
- 2013 - Juvenílie, prel. Beáta Mihalkovičová