Jan Pieterszoon Sweelinck
Jan Pieterszoon Sweelinck (* 1562, Deventer, Nizozemsko – † 16. október 1621, Amsterdam, Nizozemsko) bol nizozemský hudobný skladateľ a organista, jeden z najväčších virtuózov hry na klávesové nástroje 16. a 17. storočia. Ako skladateľ tvorí spojnicu medzi vrcholnou renesanciou (posledná veľká osobnosť nizozemskej vokálnej polyfónie) a začínajúcim barokom.
| Jan Pieterszoon Sweelinck | |||
 nizozemský organista a hudobný skladateľ | |||
| Narodenie | 1562 Deventer, Nizozemsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 16. október 1621 Amsterdam, Nizozemsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Jan Pieterszoon Sweelinck | ||
| |||
Život
Narodil sa na jar roku 1562 v rodine organistu Pietra Swybbertszoona Sweelincka. Jeho otec sa skoro odsťahoval do Amsterdamu, aby sa stal organistom v Oude Kerk, kde potom bude celý život pôsobiť aj Jan Pieterszoon. Prvé hudobné vzdelanie získal zrejme od otca, ktorý však zomrel roku 1573, o jeho ďalších štúdiách nie sú známe žiadne vierohodné informácie. Od roku 1580 až do svojej smrti pôsobil ako organista v amsterdamskom kostole Oude Kerk. Roku 1590 sa oženil s Claesgen Puynerovou, splodil s ňou šesť detí. Zomrel 16. októbra 1621. Väčšinu svojho života strávil v Amsterdame, zriedka cestoval do susedných miest. Jeho vplyv šírili predovšetkým jeho žiaci, ktorí za ním prichádzali z celého Nizozemska, Holandska a severného pobrežia Nemecka. Sweelinckov vplyv sa prejavuje v tzv. severonemeckej škole, ktorá zahŕňala skladateľov pre klávesové nástroje severonemeckej oblasti: Heinrich Scheidemann, Matthias Weckmann, Nicolaus Bruhns, Dieterich Buxtehude.
Dielo (výber)
V svojich skladbách sa inšpiruje talianskymii vplyvmi (renesančná polyfónia, benátska technika dvojzborovosti), ktoré kombinuje s vplyvmi anglických virginalistov (melodické ozdoby a diminúcie).
Klávesové skladby
Zachovali sa iba v opisoch Sweelinckových žiakov:
- 13 chorálových variácií
- 10 (veľkých) fantázií (niektoré zdroje uvádzajú 14 monotematických fantázií)
- 4 (niektorí uvádzajú 6) echo-fantázie
- 15 tokát
- 8 variácií na svetské piesne (inšpirované Johnom Bullom)
Vokálne skladby
(viac ako 250):
- 3 knihy šansónov (vydané 1592-1594)
- žalmy (v 4 dieloch 1604,1613,1614 a 1621)
- madrigaly
- motetá
Známe diela pre organ
- Echo-fantázie: iónska (SwWV 253) a aiolská (SwWV 275)
- Ballo del Granduca (SwWV 319)
- Toccata Malle Sijmen (SwWV 323)
Zdroje
- česká, holandská a dolnosaská Wikipédia
- Petrucci Music Library
- KLINDA, Ferdinand. Organ v kultúre dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 274 s. ISBN 80-88884-19-5.