Ján Majko

Ján Majko (* 17. september 1900, Dolná Streda – † 29. december 1985, Trnava) bol významný slovenský jaskyniar. Je nestorom praktického jaskyniarstva na Slovensku.

Ján Majko
slovenský jaskyniar
Narodenie	17. september 1900 Dolná Streda, Slovensko
Úmrtie	29. december 1985 (85 rokov) Trnava, Slovensko
Biografický portál

V čase, keď pôsobil ako príslušník finančnej stráže v Hosúsove (dnes Dlhá Ves, okr. Rožňava), t. j. od r. 1923, skúmal okolie Dlhoveského okrajového polja a priľahlé časti Silickej planiny. Je známy najmä ako objaviteľ jaskyne Domica, ktorú so svojimi spolupracovníkmi objavil v roku 1926. O. i., na území Slovenského krasu, kde pôsobil v najväčšej miere, je objaviteľom pokračovania Silickej ľadnice, Malej ľadnice, Majkovej jaskyne, Ponorovej priepasti, Jaskyne na Kečovských lúkach, Veľkého ôsmeho ponoru, Milady, Matildy, Mestskej priepasti, Jaskyne Kečovských prameňov, Kečovskej vyvieračky III, Badjizeru, a mnohých ďalších. V roku 1953 sa zúčastnil významnej expedície do jaskynnej priepasti Barazdaláš (dnes Priepasť Brázda), z ktorej vyliezol 19. júla po takmer 36-tich hodinách pracovného pobytu. [1] Aktívne roky jaskyniarskeho života naplnené sondovacími, objaviteľskými, prieskumnými a dokumentačnými prácami prežíval v intervale 1923-1961. Aj po roku 1961 sa intenzívne venoval písaniu správ zo starších prieskumov, spomienkam, aktívne viedol korešpondenciu s mnohými súputníkmi, odborníkmi i mladými ľuďmi. Viedol príkladnú dokumentáciu a jeho objemnú písomnú pozostalosť musela po jeho smrti dopraviť do Múzea slovenského krasu Škoda 1203.

Ján Majko počas svojho života spolupracoval s mnohými významnými osobnosťami vedy v rámci vtedajšieho Československa, napr. prof. Radimom Kettnerom, Dr. Karlom Absolonom, Dr. Jánom Senešom, Dr. Antonom Droppom a pod.

Ján Majko je pravdepodobne jediným, resp. jedným z veľmi mála jaskyniarov v Európe, po ktorých je pomenované školské zariadenie (Základná škola Jána Majku v Dolnej Strede).[2]