Ján Ladislav Polerecký

Jeho otcom bol Andrej Polerecký, brigádny generál francúzskej armády, matkou Marie Francoise Margueritte de Hasselt. Otec Andrej Polerecký sa pravdepodobne narodil v roku 1700 v Banskej Bystrici, no ešte ako dieťa po ukončení posledného stavovského povstania spoločne s otcom kuruckým majorom Matejom Polereckým a bratmi opustil Uhorsko a odišiel do Poľska a v roku 1719 do Francúzska.

Ján Ladislav pokračoval v rodinnej tradícii a ako 15-ročný nastúpil 27. decembra 1763 do Berčéniho husárskeho pluku. V roku 1765 prestúpil do Chamborantovho husárskeho pluku, kde v tom čase slúžil aj jeho starší brat Fratišek Andrej Filip Polerecký. V roku 1771 ho v tomto pluku povýšili na nadporučíka a v roku 1774 na kapitána. Dňa 13. júla 1772 v Sarreguemines (ležiacom dnes vo francúzskom departemente Moselle) uzatvoril manželstvo s Margueritte Antoinette d´Hausen, dcérou vojenského lekára a mal s ňou prinajmenšom tri deti (dvoch synov a dcéru). Synovia André Antoine Ladislas (narodený roku 1775) a Jean Baptiste Frédéric (narodený roku 1777) sa stali dôstojníkmi francúzskej armády a obaja boli vyznamenaní Rytierskym krížom Radu čestnej légie.

V roku 1779 prešiel do husárskeho oddielu tzv. légie zahraničných dobrovoľníkov vojvodu de Lauzun (Légion des volontaires-étrangers de Lauzun), v radoch ktorej odišiel v lete 1780 bojovať do Spojených štátov amerických za nezávislosť mladej republiky od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Pôsobil v hodnosti majora v husárskom pluku Lauzunovej légie. V lete 1781 sa zúčastnil pri King's Ferry a pevnosti Kniphausen neďaleko New Yorku priamych bojov s Britmi a v októbri 1781 obliehania pevnosti Yorktown vo Virgínii, kde 19. októbra kapitulovala britská armáda pod velením generála Charlesa Cornwallisa, čo v podstate ukončilo pozemné boje vo vojne za nezávislosť USA.

Koncom roku 1782 sa na istý čas vrátil do Francúzska, ale pravdepodobne z existenčných dôvodov sa v roku 1783 odobral späť do USA, kde žil v meste Boston, štát Massachusetts. V roku 1785 zakúpil pôdu v lokalite Pownalborough, štát Maine, a začal na nej hospodáriť. Zároveň sa tu 22. júna 1785 po druhýkrát oženil s istou Nancy Pushardovou (pôvodne Pochard, jej rodina mala francúzske korene), mali spolu deväť detí. Z osady Pownalborough sa v roku 1794 vyčlenila menšia časť s názvom Dresden, kde prežil J. L. Polerecký zvyšok svojho života v dome, ktorý si tu postavil (s výnimkou rokov 1796 - 1802, kedy bol strážcom majáka na ostrove Seguin Island na mainskom pobreží). V Dresden plnil v rokoch 1794 - 1796 a 1805 - 1828 funkciu mestského tajomníka s notárskymi právomocami (angl. town clerk).

Zomrel vo veku 81 rokov 8. júna 1830 v Dresden a spočiatku bol pochovaný v blízkosti svojho domu medzi dvomi stromami, ktoré sám vysadil. V roku 1858 boli jeho pozostatky prenesené na miestny cintorín Pine Grove Cemetery, kde sa jeho hrob zachoval do dnešných čias. Jeho pôsobenie v boji za americkú slobodu pripomína pomník v newyorskej štvrti Yonkers, ktorý dali v roku 1977 vybudovať slovenskí vysťahovalci v USA.

• CINCÍK, Jozef G.: Major Ján L. Polerecký a významní americkí činitelia. In: Jednota - katolícky kalendár na rok obyčajný 1958. Middletown, Pa. : Prvá Katolícka Slovenská Jednota, 1958, s. 50 - 72.
• CINCÍK, Jozef G.: O pôvode a rode majora Jána L. Polereckého (1748 - 1830). In: Literárny almanach Slováka v Amerike. Chicago, Ill. : Slovák v Amerike, 1958, s. 31 - 56.
• DANGL, Vojtech - SEGEŠ, Vladimír: Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska. Praha : Ottovo nakladatelství 2012, s. 331 - 334 (biografický portrét J. L. Polereckého) ISBN 978-80-7360-986-3
• KUNEC, Patrik: Uhorskí a poľskí účastníci americkej revolúcie (1775 - 1783). Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2012. 260 s. ISBN 978-83-7490-540-4