Ján Šimulčík

V rokoch 1988 – 1993 vyštudoval bioinžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval študijné pobyty v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve. V roku 2001 ukončil diaľkové magisterské štúdium v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2003 vykonal rigoróznu skúšku a následne v roku 2012 absolvoval doktorandské štúdium.

Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje problematike prenasledovania veriacich v období komunizmu a téme tajnej cirkvi v odpore proti komunistickému režimu.

• Svetlo z podzemia (Z kroniky katolíckeho samizdatu 1969 – 1989), 276 strán, 1997
• Čas svitania (Sviečková manifestácia – 25. marec 1988), 275 strán, 1998, 2003 (druhé vydanie), 2018 (tretie vydanie)
• Katolícka cirkev a nežná revolúcia 1989, 90 strán, 1999
• Zápas o nádej (Z kroniky tajných kňazov 1969 – 1989), 216 strán, 2000
• Zápas o svedomie (Hladovka študentov bohosloveckej fakulty v roku 1980), 134 strán, 2001
• Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris (Výber zo samizdatových dokumentov 1969 – 1989), 165 strán, 2002
• Dokumenty doby 1990 – 2000, 200 strán, 2002
• Čas odvahy (Najväčšia podpisová akcia za náboženskú slobodu – 500 000 občanov ČSSR), 332 strán, 2017
• Éra samizdatu (Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989), 312 strán, 2019

Publikoval tiež niekoľko vedeckých štúdií a popularizačných článkov o pôsobení tajnej cirkvi na Slovensku (napríklad: Tajná cirkev v roku 1989; 291 284 odvážnych. Podpisová akcia za náboženskú slobodu v Československu v roku 1988; Pozvanie Silvestra Krčméryho na synodu v roku 1987; Sviečková manifestácia a Štátna bezpečnosť a iné).

Na jeho podnet bolo v obci Šintava v roku 2014 zriadené námestie a aj pamätník, ktoré boli venované osobnostiam protikomunistického odboja a katolíckeho disentu Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi.[1]

V roku 2014 získal cenu Ústavu pamäti národa za prínos pre zachovanie pamäti národa.[2]

Bol iniciátorom neoficiálneho Dňa samizdatu (12. 10.), ktorý bol pripomenutý stretnutiami disidentov – vydavateľov samizdatov v Prahe (2016) a v Bratislave (2017, 2020). Národná rada SR schválila zákonom č. 325/2020 12. október – Deň samizdatu za pamätný deň Slovenskej republiky.[3]

V roku 2018 mu Trnavský samosprávny kraj udelil ocenenie za jeho vedeckú a publicistickú činnosť.[4]

Autorsky sa podieľal na vybudovaní Edukačnej kocky – pamätníka obetiam totalitného komunistického režimu, ktorá bola odhalená v Šintave pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.[5]

Kniha Zápas o svedomie sa stala jednou z predlôh oceňovaného filmu Služobníci (2020).

Zároveň je zakladateľ webových portálov venujúcich sa udalostiam z novodobej histórie: svieckovamanifestacia.sk, samizdat.sk.

Žije v Šintave a s manželkou Jarkou vychovávajú štyri deti.