Intermediárna hornina

Intermediárna hornina je vyvretá hornina, ktorej chemické zloženie odpovedá rozhraniu medzi kyslými (felzickými) a bázickými horninami. Tavenina (magma) odpovedajúceho zloženia je obyčajne označovaná ako andezitická. Obsahujú 52 až 65 % SiO₂. Kremeň ako taký tvorí menej ako 20 % jej minerálov[1], významné sú tiež živce, hlavne plagioklasy s obsahom anortitovej zložky 10-50 % alebo alkalické živce. Medzi typické intermediárne horniny patrí sopečná hornina andezit, a jej hlbinný ekvivalent diorit. Medzi ďalšie intermediárne horniny patria trachyt a syenit. V diagrame QAPF sú intermediárne horniny zobrazované spolu s bázickými v pravom rohu diagramu pri vrchole P, pretože obsahujú hlavne palgioklasy. V TAS diagrame k nim možno priradiť viacero typov hornín v stĺpci medzi 52 - 65 % SiO₂.

Neogénny andezit, Krupina, Štiavnické vrchy

Intermediárne horniny vznikajú hlavne v oblastiach vulkanických ostrovných oblúkov. Ich pôvod v tomto prostredí sa dovodzuje od parciálneho tavenia kôry a plášťa nad subdukčnými zónami, kde unikajúce fluidá z ponárajúcej sa platne natavujú svoje nadložie. Takéto magmy sa označujú ako vápenato-alkalické. K vzniku intermediárnych hornín však nedochádza iba vo vulkanických oblúkoch ale aj v iných geotektonických prostrediach mimo okrajov kontinentov, napríklad v stredooceánskych chrbtoch alebo v riftových oblastiach. Usudzuje sa preto, že menšie množstvá magmy intermediárneho zloženia môžu vznikať aj miešaním magmy bazaltového a granitického zloženia; frakčnou kryštalizáciou z minerálov bohatých na železo alebo komplexnými reakciami medzi kryštalizujúcou fázou a koexistujúcou taveninou.