Inostrancevia

Inostrancevia je vymretý cicavcovitý plaz, ktorý bol pomenovaný na počesť ruského geológa A. A. Inostranceva. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého ZSSR, a to v blízkosti rieky Severná Dvina. Tu Inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v perme, v rovnakom období ako juhoafrické rody Thrinaxodon a Lystrosaurus.

Inostrancevia
Vedecká klasifikácia
 
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál
 Portál vedy o Zemi

Poznávacie znaky
Rekonštrukcia vzhľadu
Zostavená kostra rodu Inostrancevia

Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do 450 cm. Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo – to je jav u jašterov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou – so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.

Spôsob života

Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.

Druhy
  • I. alexandri[1]
  • I. latifrons[2]
  • I. uralensis
  • I. vladimiri

V populárnej kultúre

Inostrancevia sa objavuje v prvej epizóde amerického dokumentu Dinosaur Revolution z roku 2011.

Referencie
  1. Amalitzky, V., 1922, "Diagnoses of the new forms of vertebrates and plants from the upper Permian of North Dvina", Bulletin de l’Academie des Sciences, Saint Petersburg, 6th series, v. 16, p. 329 – 340.
  2. Pravoslavlev, P. A., 1927, "Gorgonopsidae from Professor Amalitzki’s excavations in the northern Dvina" In: Excavations by Professor Amalitzki in the northern Dvina III: Akad. Nauk. Leningrad, p 117.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.