Informačné správanie

Informačné správanie je predstavované ako integrovaná ľudská aktivita zameraná na hľadanie významu informácií v komunikácii a riešení problémov. Vyplýva z adaptácie človeka na informačné prostredie.[1]

Informačné správanie tvorí jadro súčasného výskumu informačnej vedy. Sú opísané viaceré dimenzie informačného správania ľudí v elektronickom prostredí. Taktiež sú priblížené kognitívne a afektívne aspekty informačného správania a jeho prejavy v kontexte sociálnych sietí. Zjednodušené znázornenie súvisiacich pojmov informačné správanie človeka, vyhľadávanie informácií a informačný prieskum si môžeme naznačiť na obrázku.Informačné správanie človeka je viacúrovňová integrovaná ľudská aktivita vyplývajúca z adaptácie človeka na informačné prostredie. Obsahuje aktívne zložky (cielené hľadanie, formulovanie dotazov) aj pasívne zložky (napríklad sledovanie médií). Jeho základným cieľom je hľadanie zmyslu v rôznych komunikačných aktoch a interakciách. Skladá sa z neurofyziologickej, senzomotorickej, kognitívnej, emocionálnej a sociálnej zložky. Teda obsahuje pocity, myšlienky a činy ľudí, ktorí spracúvajú informácie. Informačné správanie možno deliť podľa rôzneho účelu spracovania informácií. Rozlišuje sa informačné správanie pri vyhľadávaní informácií, informačné správanie pri organizovaní informácií, informačné správanie pri využívaní informácií, informačné správanie pri tvorbe informácií, informačné správanie pri posudzovaní relevancie informácií (relevančné správanie) a pod.[2]

Vzťah informačného správania k informačným a komunikačným technológiám

Informačné správanie v elektronickom prostredí vyplýva zo vzťahov k informačným a komunikačným technológiám (IKT). Skúmaním týchto vzťahov vznikla jedna z novších typológií používateľov. Boli rozdelení do troch kategórií:

  • Prvá kategória sú elitní používatelia IKT (31%). Obsahuje štyri skupiny veľmi intenzívnych používateľov internetu a mobilných telefónov zapojených do používateľskej tvorby obsahu. Odlišujú sa najmä postojom pri hodnotení pozitív technologických funkcií. Tieto skupiny sú označené ako „všežravci“, prepájači, bezduchí veteráni, podporovatelia produktivity. Intenzívni používatelia využívajú technológie na konzumáciu služieb a produktov rýchlym tempom. Technológie sú pre nich platformou na účasť (participáciu) a sebavyjadrenie.
  • Druhá kategória sú používatelia strednej cesty (20%). Obsahuje dve skupiny používateľov zameraných na využívanie technológií pri riešení úloh a komunikovaní. Jedna skupina je orientovaná na mobilnú komunikáciu a plne využíva všetky funkcie mobilných prístrojov. Druhá skupina predstavuje pripojených používateľov, ktorí však považujú neustále pripojenie za obťažovanie.
  • Tretia kategória sú menej technologicky aktívni používatelia (49%), ktorí využívajú moderné technológie skôr okrajovo. Štyri skupiny v tretej kategórii sú neskúsení experimentátori, používatelia spokojní s málom funkcií, ľahostajní, a ľudia mimo siete (15% starších ľudí). Táto kategorizácia dokazuje, že pri informačnom správaní v elektronickom prostredí nefunguje jednotný model. Problémom je včleňovanie technológií do života človeka.[3]

Problémy informačného správania mladých ľudí v elektronickom prostredí

Prirodzenou vlastnosťou informačného správania je rozmanitosť. V internete dominuje horizontálne vyhľadávanie informácií. Vyznačuje sa rýchlym prezeraním niekoľkých zdrojov, preskakovaním medzi nimi a online prezeraním. Napriek tomu, že Google generácia je technologicky mimoriadne zručná, jej informačná gramotnosť sa nezlepšuje. Mladí ľudia majú pri informačnom správaní v elektronickom prostredí tieto problémy:

  • pochopenie vlastných informačných potrieb
  • vytváranie informačnú stratégie a hodnotenie informácie z hľadiska relevancie a dôveryhodnosti.
  • nedostatok hlbších informácií o fungovaní internetu (mentálna mapa)[2].

Často sa stáva, že informačné zručnosti mladých predbiehajú informačnú gramotnosť. Chýbajú im poznatky o funkciách prieskumových systémov, reprezentácii informácií a sémantike pri vyhľadávaní informácií. Pri rýchlom prezeraní elektronických zdrojov nehodnotia relevanciu a nevenujú sa hlbšiemu analytickému spracovaniu informácií.[2]

Referencie
  1. STEINEROVÁ, J. 2007. Relevancia vo vedeckej komunikácii a nové služby elektronického prostredia. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského - Katedra knižničnej a informačnej vedy, 2007.
  2. STEINEROVÁ, J. - GREŠKOVÁ, M. - ILAVSKÁ, J. 2010. Vyhľadávanie informácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí. Bratislava : Stimul, 2010. ISBN 978-80-89236-80-0.
  3. HORRIGAN, J. B. 2007. A Typology of Information and Communication Technology Users : Pew Internet & American Life Project [online]. 2007 [cit. 2008-03-28]. 65 s. Dostupné na internete: <http://www.pewinternet.org/>.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.