Iecugu Tokugawa

Iecugu Tokugawa sa narodil v Ede roku 1709, ako najstarší syn šóguna Ienobua Tokugawu a dvornej konkubíny. V čase vlády jeho otca, mal rozhodujúci vplyv na politiku štátu konfuciunistický radca Hakusekia Araia, ktorý mal značný vplyv aj na samotného šogúna. V čase narodenia Iecugua mal jeho otec Ienobu 48 rokov. Detské meno malého Iecugu bolo Nobumacu. V rámci encyklopedických výskumov sa Hakuseki snažil nájsť rodové spojenie medzi vládnucím rodom Tokugawa a osobnosťami minulosti. Hakuseki vypátral pokrvnú líniu rodiny Tokugawa až k rodine Minamoto, zakladateľom prvého šógunátu. Preto bol Iecugu nazývaný aj oficiálnym titulom Minamoto no Iecugu. Bol iba trojročný, keď zomrel jeho otec, a stal sa šógunom.[1]

Hoci šógun Iecugu prevzal formálne úlohu hlavy bakufu po svojom otcovi,[2] v čase nástupu bol ešte iba batoľa. Keďže nebol schopný vládnuť, stal sa jeho poručníkom konfuciánsky učenec Hakuseki Arai. Počas Iecuguovej neplnoletosti sa uskutočnili dva významne reformy: reforma meny a reforma zahraničného obchodu na ostrove Kjúšú. Po prevzatí vlády sa Iecugu nezaoberal vnútornými záležitosťami krajiny; prenechal ich svojim verným radcom, predovšetkým Hakuseki Araimu.

V roku 1713, začali ceny potravín nepríjemne rásť. Na základe rôznych návrhov riešenia tejto situácie (väčšinou po smrti Ienobua) zaslaných šógunovi od Hakusekiho Araia, bolo rozhodnuté vytvoriť novú menu, ktorá by zastavila rast cien potravín a tovarov. V roku 1714 bola nová kovová mena uvedená do obehu a preto, zatiaľ čo ceny potravín za vlády Iecugovho otca neustále rástli, po zavedení novej meny počas vlády Iecugua klesali.

Reforma meny bola úzko naviazaná na reformu zahraničného obchodu. V roku 1716 mohli Japonci obchodovať z cudzincami iba v Dedžime pri Nagasaki prostredníctvom holandských a čínskych obchodných lodí. Snaha zreformovať obchod v krajine podnietila aj reformu všeobecných obchodných pravidiel. V roku 1716 bol vydaný dokument, ktorý stanovil, že bakufu mal právo určíť dvoch komisárov pre Zahraničný obchod v Edo a v Nagasaki, a že každoročne malo 30 čínskych a 2 holandské lode povolený vstup do krajiny s účelom obchodu. Japonsko ostalo naďalej veľmi izolované.

V Šóoku 6, v 30. deň 4. mesiaca (1716) zomrel šógun Iecugu prirodzenou smrťou vo veku šesť rokov.[3] Iecuguova vláda bola vnímaná obyvateľmi krajiny pozitívne. Nakoľko nezanechal deti ani priamych potomkov, priama mužská línia tiahnuca sa od Tokugawu Iejasua ním vymrela ( vyše sto rokov po smrti Iejasua). Stále však existovali príbuzné vedľajšie vetvy pochádzajúce od Iejasua a niektorých jeho synov. Za nového šóguna bol zvolený člen jednej vedľajšej vetvy Jošimune Tokugawa.

• Šótoku (1711-1716)
• Kjóhó (1716-1736)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Ietsugu na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iecugu Tokugawa