Ichud

Ichud (hebr. : איחוד, doslova Jednota) bolo židovské hnutie v mandátnej Palestíne zamerané na židovsko-arabskú spoluprácu a orientované na dvojnárodnostné riešenie, teda víziu trvalej existencie arabsko-židovského, etnicky zmiešaného štátu.

Predchodcom hnutia bola Liga pre židovsko-arabské zblíženie a spoluprácu založená na začiatku druhej svetovej vojny. Zišli sa v nej bývalí členovia podobne orientovaných skupín ako Brit šalom, Kidma mizracha alebo niektorí predáci hnutia ha-Šomer ha-cair a ľavej frakcie Poalej Cion. Pridali sa k nej aj niektorí jednotlivci zo strany Nová alija či zo strany Mapaj. V marci 1939 táto nová platforma publikovala zborník s názvom al-Parašat darkenu. Prispel do neho okrem iných filozof Martin Buber, ktorý len krátko predtým imigroval do Palestíny z nacistického Nemecka. V nasledujúcich rokoch Liga vydala niekoľko podobných manifestov a presadzovala židovsko-arabskú federáciu.[1]

V reakcii na prijatie Biltmorského programu, v ktorom sionistická organizácia v roku 1942 posilnila svoju preferenciu pre vznik židovského štátu v Palestíne, sa v rámci Ligy pre židovsko-arabské zblíženie a spoluprácu v auguste 1942 zrodila nová skupina s názvom Ichud. Jej cieľom bolo zamedziť vzniku židovského štátu a uchovať Palestínu ako zmiešaný, židovsko-arabský štát. Medzi členmi tejto skupiny boli Jehuda Leon Magnes, Martin Buber, Chajim Kalwarijski-Margalijot, Moše Smilansky či Henrietta Szoldová. Hnutie sa pokúšalo získať podporu aj od sefardských Židov či od ultraortodoxných Židov z hnutia Agudat Jisrael, nebolo však úspešné. Ichud vydávalo vlastné periodikum nazvané Beajot.[1]

V roku 1946 členovia Ichudu Magnes, Buber a Smilansky vystúpili pred Anglo-americkým vyšetrovacím výborom, ktorý v mandátnej Palestíne posudzoval budúce štátoprávne usporiadanie krajiny. Odmietali delenie Palestíny a vznik samostatného židovského štátu. V tomto duchu vystupovali aj pred zvláštnou komisiou Organizácie spojených národov UNSCOP. Svojimi argumentami ale nepresvedčili. Mnohí z členov Ichudu si zachovali svoje názory a spoločenský vplyv aj po vzniku štátu Izrael v roku 1948.[1]