Hviezdna asociácia
Hviezdna asociácia alebo hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa, voľnejšia ako guľová aj otvorená hviezdokopa. Takéto zoskupenia objavil Viktor Ambarcumian v roku 1947. Je to priestorovo ohraničená skupina určitého typu hviezd spoločného pôvodu, úzko spojená s plynovo-prachovými hmlovinami. Hviezdne zoskupenie možno pokladať za najslabšie kompaktnú hviezdokopu. Jej rozmery sú obyčajne oveľa väčšie ako rozmery otvorených hviezdokôp, dosahujú priemer 100-650 ly.
Podľa zloženia sa rozoznávajú T asociácie, tvorené najmä nepravidelnými premennými hviezdami typu T Tauri pomerne nízkej svietivosti, a OB asociácie (často označované aj O asociácie), ktoré obsahujú veľmi horúce hviezdy spektrálnych typov O a B. Novšie sa zaviedol i názov R asociácia na označenie hviezdnych asociácii, ktoré osvetľuje reflexnú hmlovinu. Hviezdne zoskupenie sa označuje latinskou značkou súhvezdia, v ktorom sa nachádza, skráteným označením typu asociácie (OB, T alebo R) a poradovým číslom hviezdneho zoskupenia v danom súhvezdí, napr. Per OB1, Ori OB1, Sco OB4, CrA T1, Mon R2, Cen R2 atď., alebo len značkou súhvezdia a rímskou číslicou, napr. Per II.
Prvú skupinu hviezd tvoriacich T asociácie objavili v rokoch 1903-1904 v oblasti hmloviny Orióna M. Wolf a H. Leavittová. Našli v nej 70 premenných hviezd typu T Tauri. Prvý zoznam takýchto skupín v roku 1938 uverejnili C. N. Paynová-Gaposhkinová a S. Gapoškin v monografii o premenných hviezdach. Prvú skupinu hviezd typu OB asociácií, zloženú z B hviezd okolo Veľkej hmloviny Orióna, opísal v roku 1919 J. C. Kapteyn, prvé zoznamy takýchto skupín uverejnil (1926-1929) A. Pannekoek s uvedením ich grafického priestorového rozloženia v Galaxii. Pre tieto skupiny sa používal názov agregát, r. 1930 ich začala Paynová nazývať asociácie. V rokoch 1947-1949 prišiel V. A. Ambarcumian k záveru, že hviezdna asociácia je skupina hviezd spoločného pôvodu s rýchlym procesom rozpadu, z čoho vyplýva aj záver o veľmi mladom veku hviezdnych asociácii a o pokračujúcom procese vzniku hviezd v Galaxii. Jeho záver o rozpade hviezdnych asociácii rýchlosťou 5-10 km/s potvrdil v roku 1952 A. Blaauw v prípade hviezdnej asociácie Per OB2. Novšími detailnými výskumami sa zistilo, že do hviezdnych asociácii patrí aj veľký počet slabších, predtým neidentifikovaných hviezd, ktoré ju robia dynamicky stabilnou. Mnohé T asociácie sa ukázali také stabilné, že ich rozpad je nemožný. Okrem toho sa zistilo, že medzi rôznymi typmi asociácií nie je podstatný rozdiel, že každá OB asociácia obsahuje aj slabé hviezdy T Tauri; T asociácie sa odlišujú od OB asociácií tým, že neobsahujú hviezdy spektrálnych typov O a B. V OB asociáciách sa dodatočne našli hviezdy všetkých spektrálnych typov, od O po M. Stredná hustota hviezdnych asociácii je preto oveľa vyššia, ako pôvodne predpokladal Ambarcumian. Navyše okolo všetkých hviezdnych asociácii sa zistili veľké množstvá neutrálneho atómového a molekulového vodíka. Objav veľkého počtu slabých hviezd vo hviezdnych asociáciach je hlavným dôvodom pochybností viacerých autorov (napr. P. N. Cholopova) o Ambarcumianovej hypotéze rýchleho rozpadu hviezdnych asociácii. Pozorované úniky jednotlivých hviezd z centrálnych oblastí hviezdnej asociácie sa v tomto novom chápaní nepokladajú za celkové rozpínanie hviezdnej asociácie, ktorá ako celok ostáva dynamicky stabilná, ale za únik jednotlivých hviezd vplyvom ich vzájomných stretnutí v začiatočných fázach vývoja asociácie. Hviezdnu asociáciu možno považovať za vznikajúcu hviezdokopu (alebo skupinu hviezdokôp) v začiatočnej fáze vývoja v procese gravitačnej kondenzácie z difúznej medzihviezdnej hmoty. Z medzihviezdnej hmoty vznikajú hviezdy všetkých možných hmotností a svietivostí, horúce O a B hviezdy pritom tvoria iba niekoľko percent celkovej hmotnosti vzniknutej hviezdnej asociácie.
Pohybujúca sa skupina Veľká Medvedica je príkladom hviezdnej asociácie; okrem Dubhe a Alkaid sú všetky hviezdy v asterizme Veľký voz (7 jasných hviezd) súčasťou tohto zoskupenia.
