Hubblov objem

Hubblova dĺžka ${\displaystyle c/H_{0}}$ je pri použití štandardného kozmologického modelu 14 miliárd svetelných rokov, je o niečo väčšia ako ${\displaystyle c}$ krát vek vesmíru, 13,8 miliardy rokov. To preto, lebo vek vesmíru získame spätnou extrapoláciou ${\displaystyle 1/H_{0}}$, ktorá predpokladá, že pokles rýchlosti každej galaxie je konštantná. Napriek tomu moderné pozorovania naznačujú, že pokles rýchlosti sa jemne zvyšuje[4] kvôli tmavej energii. A tak ${\displaystyle 1/H_{0}}$ je iba približný vek vesmíru.

Objekty na Hubblovom limite majú, vzhľadom na pozorovateľa na Zemi, priemernú súčasnú rýchlosť ${\displaystyle c}$, takže vo vesmíre s konštantným Hubblovým parametrom pozorovateľ na Zemi nikdy neuvidí svetlo vyžiarené objektom mimo Hubblovho limitu. Takže Hubblov limit splýva s kozmologickým horizontom udalostí (hranicou oddeľujúcou pozorovateľné udalosti od tých, ktoré nikdy neuvidíme[5]).

V rôznych kozmologických modeloch nie je Hubblov parameter konštantou[2], takže vo všeobecnosti Hubblov limit nesplýva s horizontom udalostí. Napríklad v spomaľujúcom Friedmannovom vesmíre Hubblova guľa expanduje rýchlejšie ako vesmír a jej hranice predbehnú svetlo vyžiarené galaxiami, a tak skôr vyžiarené svetlo objektom mimo Hubblovej gule nakoniec môže doraziť do vnútra gule a môžeme ho vidieť[2]. Naopak, v zrýchľujúcom vesmíre expanduje Hubblova guľa pomalšie ako vesmír, tak sa objekty posúvajú mimo Hubblovej gule.[1]

Pozorovania naznačujú, že vesmír zrýchľuje[4], a tak niektoré viditeľné objekty prekročia jedného dňa Hubblov limit.

• Hubblov zákon

• The Hubble Volume Simulations

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hubble volume na anglickej Wikipédii.