Houma

Indiáni kmeňa Houma boli kedysi súčasťou kmeňa Chakchiuma a žili pozdĺž rieky Yazoo v Mississippi. Houmovia sa oddelili od Čakčiumov niekedy okolo roku 1682 a následne sa presunuli smerom do vnútrozemia od východného brehu rieky Mississippi tesne pod existujúcou hranicou medzi štátmi Mississippi a Louisiana. V roku 1650 mal kmeň 3000 ľudí. V roku 1699 Iberville povedal, že kmeň Houma mal 1800 ľudí, z čoho bolo 350 bojovníkov.

Houmovia boli kmeňom s typickou kultúrou juhovýchodných indiánov, ktorá je závislá na ich totemoch. U Houmov to bol Červený rak. Houmovia boli poľnohospodársky kmeň usadených lovcov. V roku 1699 boli u nich ešte náznaky ich väzby na skoršiu Mississippskú kultúru. Ich dediny boli postavené na úpätí hôr, aby boli chránené pred povodňami rieky Mississippi. Dve hlavné dediny boli Veľká Houma a Malá Houma. Dedina bola kruhová, v ktorej bolo okolo 140 chatrčí z prútia a potretých náterom. Chatrče boli postavené v dvoch radoch okolo veľkého centrálneho námestia. Tri veľké stavby na vyvýšenej plošine dominujú verejnému priestoru, z ktorých dva boli chrámy v ktorých duchovný zachovávali pre Houmov večný oheň. Bubny vyrábali z veľkých tekvíc zo semenami vo vnútri.

Muži boli pomerne vysoký. Ako oblečenie nosili kúsok odevu rozpínaného až po kolená a pokrytým morčacím perím. Toto perie bolo pridané pre teplo, ale aj pre dekoráciu. Ženy boli do pása nahé s krátkou sukňou. Obe pohlavia nosili dlhé a pletené vlasy. Rozsiahle bolo tetovanie tela a tváre. Francúzi si všimli, že starší muži, vrátane náčelníka, mali ploské čelo, ale zdá sa, že tento zvyk bol u konca, pretože u mladších mužov to videné nebolo.

Poľnohospodárstvo poskytovalo kmeňu Houma väčšiu časť stravy. Ich dediny boli obklopené poliami v ktorých rástli kukurica, fazuľa, dyne, melóny a slnečnice. Stravu si dopĺňali lovom a rybárčením.

Na jar roku 1682 René-Robert Cavelier de La Salle a Henri de Tonti zostúpili na dolnú Mississippi, kde v apríli 1682 La Salle vyhlásil Mississippi Valley (Louisiana) podliehajúcu Francúzom. Vrátane všetkých domorodých národov. La Salle navštívil kmene Taensa a Natchez. Vedel aj o kmeni Houma a označil ich umiestnenie na svojej mape, ale nenavštívil ich. Tesne nad budúcim umiestnením New Orleans poznamenal, že zničil malý kmeň Tangipahoa, ako dôsledok nedávnej vojny s kmeňom Houma. Po návrate do Illinois, La Salle oznámil svoj objav, ale francúzski úradníci v Kanade boli zaujatý s vojnou v oblasti Veľkých jazier proti Irokézom a prejavili malý záujem pre rozsiahlu oblasť, ktorú La Salle práve pridal k Francúzskej ríši. La Salle si uvedomoval, že aj Španielsko má nárok na nové územie a preto sa vrátil do Francúzska získať podporu pre svoj plán na vytvorenie novej francúzskej kolónie pri ústí Mississippi. Henri De Tonti mal zatiaľ na starosť jeho post v Illinois.

Bohužiaľ francúzska vláda v Paríži mala vlastné problémy s Britániou a Španielskom, ktoré nakoniec vyústili do vojny kráľa Viliama (1688-1699). La Salle napokon dostal kráľovský súhlas a vyplával z Francúzska v roku 1685 s 200 kolonistami, z ktorých niektorí boli prijatý z francúzskych väzníc. Henri De Tonti išiel v roku 1686 po prúde na stretnutie pri ústi rieky. La Salleho navigátor, ale minul obrovskú deltu pri ústí Mississippi a vyložil kolonistov na pobreží Texasu, 400 míľ na západ. Tonti dorazil na miesto podľa plánu, zároveň sa zastavil u kmeňa Houma, kde strávil päť dní. Pre kmeň Houma to bol prvý kontakt s Európanmi. Tontimu sa podarilo uzavrieť mier s kmeňom Quinnipissa, ktorý napadol Francúzsku expedíciu v roku 1682.

Tonti dosiahol ústie rieky, ale nikto tam nebol. Počkal tam až pokiaľ mu nedošli zásoby a následne odišiel do Illinois. U náčelníka Quinnipissov zanechal La Sallemu list. La Salle tento list nikdy nevidel.

V marci 1687 sa pokúšal La Salle nájsť pomoc pre svoju zmietanú kolóniu, ale bol zavraždený svojimi vlastnými mužmi na pláňach východného Texasu. V roku 1689 sa Tonti vydal na záchranu preživších z La Sallovej kolónie. Zastavil sa v dedine kmeňa Taensa, proti prúdu prišiel k Houmom a pokračoval po súši do Texasu. Tam sa Tonti na západe Texasu stretol s indiáni Caddo, ale jeho úsilie nájsť La Salleho bolo márne. Väčšina z La Salleho osadníkov už bola zmasakrovaná kmeňom Karankawa. Na ďalší európsky kontakt museli Houmovia čakať až do konca vojny kráľa Viliama v roku 1697.

Okolo roku 1700 boli Houmovia v pohraničnom boji s kmeňom Bayougoula. Ibervillov brat Jean-Baptiste Le Moyne de Bienville sprostredkoval v marci toho istého roku medzi kmeňmi mier. Kmene potom umiestnili na brehu Bayou do zeme veľkú červenú tyč, ktorá určila novú hranicu medzi kmeňom Houma na severe a kmeňom Bayougoula na juhu. Domorodci ju nazvali Istrouma a Francúzi Baton Rouge. V roku 1706 Houmovia opustili svoje dediny v regióne Červenej rieky.

V roku 1708 bol kmeň Houma napadnutý kmeňom Tunica, ktorý bol tlačený kmeňom Chickasaw do ústia rieky Yazoo a po prúde smerovali k Francúzom. Tunikovia neboli za dobre s kmeňom Natchez. Usadili sa po prúde medzi nimi a kmeňom Houma. Keď Tunikovia prepadli Houmov, tak v boji pozabíjali polovicu z nich. Zvyšok Houmov utiekol na Bayou St.John v blízkosti New Orleans, kde sa spojili s kmeňmi Acolapissa a Bayougoula, kde sa usídlili niekedy okolo roku 1722. Pod tlakom bielych osadníkov ďalej migrovali. Houmovia mali dobré vzťahy s Francúzmi a pomáhali im vo vojne proti Natčezom (1729) a Čikasawom (1731). Vojny a choroby výrazne znížili ich počet, takže v roku 1739 ich bolo už len 300, a to boli medzi nimi aj Akolapissovia a Bayougoulovia.

Počnúc kmeňom Quinipissa v roku 1698, absorbovali Houmovia medzi seba ľudí z takmer každého malého kmeňa v regióne. Do roku 1739 sa spojili s kmeňmi Acolapissa a Bayougoula, a počas nasledujúceho storočia absorbovali do svojich radov aj niekoľko členov z kmeňov Alabama, Atakapa, Biloxi, Chitimacha, Chatot, Choctaw, Mobile, Pascagoula, Taensa a Tunica.

V roku 1776 Houmovia predávajú značnú časť svojho územia dvom Francúzskym kreolom. Indiáni z kmeňa Chickasaw, ktorí sú príbuzní s kmeňom Choctaw, ale sú ich nepriatelia sa stávajú veľmi agresívny voči iným kmeňom v Louisiane, vrátane kmeňa Houma a kmeňov z domorodej konfederácie Caddo. Zároveň im hrozilo nebezpečie od jedného kmeňa z domorodej konfederácie Creek, ktorým bol kmeň Talapoosa. Tento kmeň žil v Alabame, ale teraz sa sťahoval ku Veľkej Čiernej rieke (Big Black River) v Louisiane. Talapoosovia robia útoky proti americkým osadníkom a ohrozujú aj Houmov. Houmovia sa napokon okolo roku 1805 pričleňujú ku kmeňu Atakapa pri jazere Lake Charles.

V roku 1836 ostalo pri pobreží Mexického zálivu zopár miešancov troch kmeňov Houma, Acolapissa a Bayougoula, kde postupne začínajú rásť v počte. V roku 1900 ich bolo 100. Na 125 ľudí zrástol ich počet do roku 1910. V nasledujúcich rokoch zaznamenali ešte výraznejší nárast v populácii. Na 639 v roku 1920, 936 v roku 1930. V roku 1994 ich bolo už 11 000. V súčastnosti sú Houmovia najväčší kmeň v Louisiane.

V roku 1979 vznikol United Houma Nation, ktorý registroval v tom čase 11 000 členov. Kmeň je štátom uznaný. V roku 1997 požiadali vládu o federálne uznanie, ale po siedmych rokoch rokovaní bola v decembri 1994 ich žiadosť zamietnutá. Hoci bolo uznané, že Houmovia majú domorodý pôvod, nemohli nájsť dostatočné dôkazy, že boli potomkami kmeňa Houma. United Houma Nation v súčasnosti žaluje federálnu vládu v snahe zvrátiť rozhodnutie.

• História a kultúra kmeňa Houma