Horst P. Horst

Horst Paul Albert Bohrmann (* 14. august 1906, Weißenfels, Nemecké cisárstvo – † 18. november 1999, Palm Beach Gardens, Florida, USA) bol nemecko-americký módny fotograf známy pod pseudonymom Horst P. Horst.

Horst P. Horst
nemecko-americký módny fotograf
Rod. menoHorst Paul Albert Bohrmann
Narodenie14. august 1906
Weißenfels, Nemecké cisárstvo
Úmrtie18. november 1999 (93 rokov)
Palm Beach Gardens, Florida, USA
Národnosťnemecká
Známa vďakamódna fotografia
Profesiafotograf
Odkazy
Webstránkahorstphorst.com
Commons Horst P. Horst
Biografický portál

Životopis a fotografovanie

Narodil sa do nemeckej rodiny v meste Weißenfels-an-der Saale. Jeho rodičmi boli Klara a Max Bohrmann a mal jedného staršieho brata. Prvé cesty k fotografii viedli cez tanečníka Evana Weidemanna, ktorého stretol v dome jeho tety. Táto skúsenosť u neho vzbudila záujem o avantgardnú fotografiu. Neskôr študoval na Kunstgewerbeschule v Hamburgu, potom odišiel do Paríža k architektovi Le Corbusierovi.

Pobyt v Paríži mu zaistil zoznámenie s množstvom ľudí z umeleckej komunity, tiež navštívil niekoľko galérií. Po čase pôsobil ako asistent fotografa Georgea Hoyningena-Hueneho, ktorý bol fotografom pre časopis Vogue. Neskôr s Hoyningenom, ktorý bol tiež jeho milencom, odcestoval do Anglicka. Tu sa spoznal s fotografom Cecilom Beatonom, ktorý pracoval pre britské vydanie časopisu Vogue.

V roku 1931 zahájil Horst spoluprácu s Vogue a vo francúzskom vydaní vyšla jeho prvá fotografia (kde modelka, celá v čiernom zamate držala sklenenú fľaštičku od parfumu Klytia). O rok neskôr sa uskutočnila jeho prvá výstava v La Plume d'Or v Paríži. K tejto výstave napísala recenziu novinárka Janet Flaner, ktorá zaistila Horstovi okamžitú popularitu.

Fotografoval známe osobnosti, ako napríklad herečku Bette Davisovú, speváčku Yvonne Printemps či módnu ikonu Coco Chanel, s ktorou sa stretol v jednom z prenajatých bytov New Yorku. Chanel fotografoval pre módne časopisy tri desaťročia.

V roku 1941 požiadal o americké občianstvo, ktoré v roku 1943 získal, pod menom Horst P. Horst.

Muž v korzete

Tiež fotografoval amerického prezidenta Harryho S. Trumana, ktorý sa stal jeho priateľom. Fotografoval každú prvú dámu v povojnovom období na pozvanie Bieleho domu.

Horst nie je známy len ako módny fotograf ale tiež ako fotograf interiérovej architektúry, zátiší, najmä tých, ktoré obsahujú rastliny a portréty o životnom prostredí. Jednou z veľkých ikonických fotografií dvadsiateho storočia je "The Mainbocher Corse" s eroticky nabitým tajomstvom, zachytený Horstom v štúdiu Vogue v Paríži v roku 1939. Dizajnéri ako Donna Karan naďalej využívajú nadčasovú krásu "The Mainbocher Corse", ako inšpiráciu pre svoje zbierky ošatenia. Jeho práca často odráža záujem o surrealizmus a pohľad na staroveký grécky ideál fyzickej krásy.

Od roku 1938 až do roku 1993 (Lawfordaova smrť), žil s Valentinom Lawfordaom, britským diplomatom, s ktorým si tiež adoptovali syna Richarda J. Horsta. Väčšinou života prežil cestovaním a fotografovaním. Jedna z jeho posledných fotografii bola pre časopis Vogue, princa Michaela z Kentu, je z roku 1991.

Zomrel vo svojom dome v Palm Beach Gardens na Floride vo veku 93 rokov.

Spôsob fotografovania

Jeho pracovná metóda zvyčajne vyžadovala starostlivú prípravu, s osvetlením a štúdiovými rekvizitami. Jeho publikované dielo využíva osvetlenie na zvýraznenie predmetu. Často používal štyri reflektory, jeden z nich smerujúci zo stropu. Iba zriedkavo jeho fotografie zahŕňajú tiene na pozadí. Horst zriedka používal filtre. Zatiaľ čo väčšina jeho práce je čierno-biela, väčšina jeho farebnej fotografie obsahuje do značnej miery monochromatické nastavenia. Fotografoval niekoľko interiérov navrhnutých Robertom Denningom a Vincentom Fourcadom z Denning & Fourcade a často navštevoval domy na Manhattane a Long Islande. Po vytvorení fotografií nechal ďalšie úpravy na ostatných.

Jeden z jeho najznámejších portrétov je Marlene Dietrichová.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Horst P. Horst na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.