Horúci Jupiter

Horúci Jupiter alebo aj roaster, pegasid alebo planéta Pegasi je trieda extrasolárnych planét, ktorých hmotnosť je blízka alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera (1,9 × 1027 kg), ale na rozdiel od slnečnej sústavy, kde Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 5 AU, planéty typu horúci Jupiter obiehajú vo vzdialenosti okolo 0,05 AU od materskej hviezdy, čo je osmina vzdialenosti Merkúra od Slnka.

Umelcova predstava planéty HD 209458b (Osiris)

Medzi hlavné charakteristiky horúcich Jupiterov patria nasledovné:

  1. Je pri nich omnoho väčšia pravdepodobnosť prechodu cez disk ich hviezdy pri pozorovaní zo Zeme ako pri planétach rovnakej hmotnosti na vzdialenejších dráhach.
  2. Vzhľadom na vysokú úroveň insolácie majú omnoho nižšiu hustotu ako by sa očakávalo.
  3. Predpokladá sa, že všetky takéto planéty sa dostali na svoju súčasnú polohu neskôr, pretože inak by nemali dosť materiálu tak blízko hviezdy na to, aby mohli vzniknúť na mieste.
  4. Všetky majú nízku excentricitu, pretože ich dráhy boli sformované do tvaru kruhu alebo sú formované procesom librácie. Toto spôsobuje aj synchronizáciu rotácie planéty s obežnou dobou, teda stále sú natočené ku hviezde rovnakou stranou.

Obývateľnosť

Štatistické prehľady iných planetárnych systémov naznačujú, že štandardný režim vzniku planét, vytvára planéty s obehom kratším než 100 dní a hmotnosťami podstatne väčšími než Zem. Absolútna väčšina planét, ktoré boli zatiaľ objavené obieha ich hviezdy oveľa bližšie než je obežná dráha Zeme okolo Slnka – a sú oveľa väčšie než Zem. Obidve charakteristiky robia tieto planéty neobývateľnými. Periódy ich obehu sú od dní po mesiace a hmotnosti od hmotnosti Zeme až po jej 50 násobok. Navyše sa často vyskytujú v tesnej blízkosti, ak ich je viac. Vzorový príklad môže byť planetárny systém Kepler-11 obsahujúci minimálne 6 planét vážiacich viac ako 40 Zemí. Takáto dominantná populácia planét ostro kontrastuje so Slnečnou sústavou, ktorá sa javí ako veľmi neobvyklý a zriedkavý typ planetárneho systému.[1]

Horúce Jupitery sú najľahšie detegovateľné planéty pomocou metódy radiálnych rýchlostí, pretože oscilácie ich hviezd sú pomerne veľké a rýchle v porovnaní s inými typmi planét.

Referencie
  1. Batygin and Greg Laughlin, "Jupiter's decisive role in the inner Solar System's early evolution," Proceedings of the National Academy of Sciences USA, Vol. 112 (14): 4214 – 4217, 7. apríl 2015
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.