Hmatonožce
Hmatonožce (staršie: klieštiky, bičiare, bičovce[1], bičonôžky[2]; lat. Pedipalpi, Pedipalpa alebo Uropygi) sú rad pavúkovcov. Sú to nápadné živočíchy, žijúce iba v (sub)trópoch. Podobajú sa na šťúry – majú malé dvojvetvové chelicery a mohutné kliešťovité pedipalpy. Bruško je tiež segmentované a dvojdielne, ale jeho zadná časť vybieha v dlhý článkovaný bičík. Nemajú stilet ani jedovú žľazu – korisť usmrcujú silou. Prvý pár hrudných nôh neslúži na chôdzu, je premenený na dlhé bičíkovité hmatové orgány. Vývin je epiméria.
| hmatonožce | |||
 Thelyphonus doriae | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Pedipalpi O. P-Cambridge, 1872 | |||
| Synonymá | |||
| Uropygi | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Hmatonožce sú nepočetná skupina menej známych a skryto žijúcich druhov s nočnou aktivitou. Najväčším druhom radu je Mastigoproctus giganteus z teplých oblastí Ameriky, má asi 6 cm.
Iné projekty
Zdroje
- hmatonožce. In: Encyclopaedia Beliana
- pavúkovce. In: Pyramída
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.