Hloh obyčajný

Je rozšírený v celej Európe, uprednostňuje vápenaté pôdy, tienisté krovinaté a skalnaté stráne, listnaté lesy a rôzne húšťavy. Rastie hojne aj na Slovensku, a to od nížin po horské pásma.

Je veľmi rozkonárený, má hnedočervené vetvy pokryté tŕňmi. Má dlhostopkaté okrúhlovajcovité viaclaločnaté listy. Rastlina kvitne v máji a júni; kvety sú v chocholíkoch a majú biele alebo ružové korunné lístky. Plody sú guľovité alebo vajcovité lysé červené malvičky s múčnatou dužinou a dvoma kôstkami; dozrievajú na jeseň.

Obsahuje: zmes hlohových krategových kyselín, saponíny, flavonoidy, triesloviny, glykozidy (kvercitín, rutín a vitexín), taníny, karotén, vitamín C a vitamíny skupiny B (hlavne B1), pektíny, purínové látky, amíny.

Jeho použitie ako liečivej rastliny je doložené už od staroveku (hloh obyčajný ako liečivú rastlinu spomína už Dioskorides). Lieči problémy s krvným obehom, srdcom a krvným tlakom. V Česko-Slovensku sa z tohto hlohu vyrábali čaje Alvisan (existuje dodnes) a Droseran. Čínski lekári hloh používajú pri poruchách trávenia, bolestivej menštruácii a hnačke.

Zbiera sa kvet, list aj plod. Obchodne najžiadanejší je kvet s listom. Z listov, kvetov a plodov hlohu sa vyrábajú zápary („čaje“). Z plodov marmelády a kompóty. Suchý extrakt z hlohu sa používa na výrobu kvapiek, injekcií a kapsúl.

O kvetoch tejto rastliny sa traduje, že majú magickú silu a privolávajú smrť do domu, a že z nich bola spletený tŕňová koruna Ježiša Krista.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hloh obyčajný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hloh obyčajný

• Hloh obyčajný. In: Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka str. 1 296.
• GECLEROVÁ, K.: Liečivé rastliny - Metodické listy. Environmentálna poradňa Studnička, Bratislava, Slovenská botanická spoločnosť pri SAV, Bratislava, 2006 , str. 13