Hlavná sudetská magistrála

Hlavná sudetská magistrála Mieczysława Orłowicza (poľ. Główny Szlak Sudecki imienia Mieczysława Orłowicza, "GSS")  je pešia turistická magistrála značená červenou farbou, prechádzajuca z Świeradowa-Zdróju do Prudnika cez najzaujímavejšie častí Sudetov.

Značenie magistrály

História

Nápad na magistrálu objavil sa na stretnutiu Sudetské komisie Poľskej tatranskej spoločnosti, ktoré sa konalo 24. októbra 1947. Rok neskôr začali práce na značeniu magistrály. Pri príležitosti 100. výročia turistiky v Poľsku v 1973, Komisia horskej turistiky Centrálnej správy PTTK pomenovala Hlavnú Sudetskú magistrálu podľa Mieczysława Orłowicza v uznanie jeho prínosu k turistike a znalosti krajiny.

Priebeh

Hlavná sudetská magistrála na mape pohoria

V priebehu rokov trasa magistrály sa menila. V súčasnosti začína v Świeradowe-Zdróju, vedie cez Jizerské hory (Vysoká kopa, 1126 m; Wysoki Kamień, 1058 m) do Szklarskej Poręby, potom skrz Krkonoše (Vodopád Kamieńczyka, Vysoké Kolo – 1509 m, Sedlo pod Sněžkou – 1389 m) do Karpacza; ďalšie etapy sú Rudawy Janowickie (Skalnik, 945 m) do Krzeszowa, Kamenné a Čierne hory (Góry Kamienne a Góry Czarne) do Jedliny-Zdróju, Sovie hory (Wielka Sowa, 1015 m), Strieborný priesmyk (Przełęcz Srebrna) oddeľujúci je od Bardzkých hor. Ďalej, cez Wambierzyce, magistrála vedie v Stolové hory a do sudetských letovísk: Kudowa-Zdrój, Duszniki-Zdrój; ďalej: Orlické a Bystrzyckie hory, vodopád Wilczki, masiv Králického Sněžníku, hory Krowiarki, Lądek-Zdrój, Rychlebské hory do Paczkowa (kde celé roky končila na železničnej stanici) a ďalej cez Kałków, Glucholazy, Opavské hory do Prudnika[1]. Magistrála vyhybuje niektoré dôležité sudetské body, vrátane vrcholy: Sněžka a Králický Sněžník.

Dĺžka magistrály je asi 440 km a čas prechodu – 104 hodín[1].

Horská turistika

Magistrála je dostupná celý rok, aj keď niektoré z jej častí môžu byť zatvorené v zime kvôli možností lavín (Krkonoše) a nebezpečných močiarov (Stolové hory). Existuje mnoho horských chat spravovaných PTTK (Poľskou turistickou spoločnosťou). Poľské horské chaty sú povinné ubytovať každého človeka, ktorý nie je schopný nájsť iné miesto pred západom slnka, alebo v prípade núdze, hoci v primitívnych podmienkach.[2]

Galeria

Horské chaty

  • Chata PTTK na Stogu Jizerským (Schronisko PTTK Na Stogu Izerskim)
  • Chata Vysoký Kámeň (Schronisko Wysoki Kamień)
  • Chata „Kamieńczyk" (Schronisko „Kamieńczyk”)
  • Chata PTTK na Hali Szrenickej (Schronisko PTTK Na Hali Szrenickiej)
  • Chata Szrenica (Schronisko Szrenica)
  • Chata PTTK „Pod Labským štítom" (Schronisko PTTK „Pod Łabskim Szczytem”)
  • Chata PTTK „Obrodenie" (Schronisko PTTK „Odrodzenie”)
  • Chata „Sliezský dom" (Schronisko „Dom Śląski”)
  • Chata PTTK „Samotnia" (Schronisko PTTK „Samotnia”)
  • Chata PTTK „Strzecha Akademicka" (Schronisko PTTK „Strzecha Akademicka”)
  • Chata PTTK „Nad Łomniczkou" (Schronisko PTTK „Nad Łomniczką”)
  • Chata PTTK „Andrzejówka" (Schronisko PTTK „Andrzejówka”)
  • Chata PTTK „Zygmuntówka" (Schronisko PTTK „Zygmuntówka”)
  • Chata „Orol" (Schronisko „Orzeł”)
  • Chata „Sova" (Schronisko „Sowa”)
  • Chata PTTK „Pastierka" (Schronisko PTTK „Pasterka”)
  • Chata PTTK „Na Szczeliniecu" (Schronisko PTTK „Na Szczelińcu”)
  • Chata PTTK „Pod Muflonom" (Schronisko PTTK „Pod Muflonem”)
  • Chata PTTK „Orlica" (Schronisko PTTK „Orlica”)
  • Chata PTTK „Jagodna" (Schronisko PTTK „Jagodna”)
  • Chata „Na Iglicznej" (Schronisko „Na Iglicznej”)
  • Chata PTTK „Na Śnieżniku" (Schronisko PTTK „Na Śnieżniku”)
  • Chata PTTK „Pod Biskupiou Kopou]" (Schronisko PTTK „Pod Kopą Biskupią”)

Referencie

Bibliografia

  • Z. Garbaczewski: Główny Szlak Sudecki im. Mieczysława Orłowicza, Varšava 1985
  • R. Szewczyk: Szlakiem sudeckim, Varšava 2010

Pozri aj

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.