Héraklónas

Héraklónas (iné mená: Heraklonas, Hérakleónas, Herakleonas, Heracl(e)onas, Kónstantinos Hérakleios, Constantinus Heraclius; * 626 – † 641) bol byzantský cisár, ktorý vládol od februára do septembra roku 641. Jeho otcom bol cisár Hérakleios (vládol 610 – 641), matkou Martina, druhá Herakleiova manželka. Jeho nevlastným bratom bol cisár Konštantín III.

Solidus s obrazom cisára Herakleia a jeho synov Konštantína III. a Heraklona

Heraklonas sa stal panovníkom 11. februára 641 na základe závetu cisára Herakleia, ktorý za rovnoprávnych vladárov a následníkov určoval dvoch cisárskych synov – Konštantína (III.) a Heraklona. Pretože Konštantín bol ťažko chorý a Heraklonas veľmi mladý, dokument priznával zásadné pocty aj cisárovne Martine, ktoré sa takmer rovnali menovaniu za regentku. Nové usporiadanie, ktoré odporovalo vžitým princípom primogenitúry, bolo problematické hlavne preto, že Konštantín III. mal sám syna, neskoršieho cisára Konstansa II., takže nebola celkom jasná otázka následníctva v prípade jeho smrti. Okrem toho bola vláda ženy v Byzancii veľmi neobvyklá – cisárovné ovplyvňovali politiku skôr nepriamo, ako o tom svedčí príklad Pulcherie v 5. a Theodory v 6. storočí.

Nestabilita nového režimu sa ukázala už krátko po smrti Konštantína III. 25. mája 641. Na cisárskom dvore sa rozbujnela sieť intríg a sprisahaní, zameraných proti Martine, a onedlho sa objavili povesti o tajnom Konštantínovom odprataní či sfalšovaní závetu cisára Herakleia. Martina sa nedokázala nátlaku brániť a musela dať v lete súhlas na korunováciu Konstanta II. – nikomu sa tým ale nezavďačila. Keď od nej pod hrozbou občianskej vojny odpadli aj obyvatelia Konštantinopolu, bol osud režimu spečatený. 14. septembra 641 došlo ku štátnemu prevratu, Martine vyrezali jazyk a jej synovi nos. Heraklonas zomrel onedlho na následky svojich zranení. Mesiace vnútorných nepokojov ríšu značne oslabili a prispeli k tomu, že postup Arabov v Egypte nebol zastavený.