Guggenheimovo múzeum v Bilbau

Predpokladom vzniku stavby bolo obdobie osemdesiatych rokov 20. storočia, kedy bola v Bilbau schválená urbanistická koncepcia, ktorej cieľom bolo zmeniť priemyselné prístavné mesto na turistickú destináciu. Súčasťou tohto plánu bola i revitalizácia priestoru bývalých lodeníc.

V tomto čase hľadala Nadácia Solomon R. Guggenheim Foundation vhodné miesto pre nové múzeum v Európe. Samospráva v Bilbau nadáciu presvedčila, aby sa stavba stala súčasťou obnovy mesta. Verejnú súťaž, ktorá bola vypísaná v roku 1991, vyhral návrh amerického architekta Franka Owen Gehryho (autor stavby umeleckej školy v Tolede (1989) a návrhu Disneyho koncertnej haly v Los Angeles (1989)).

So stavbou múzea sa začalo v roku 1993, otvorené bolo v októbri 1997.

Múzeum s priľahlou odpočinkovou parkovou zónou sa nachádza v bývalej obchodnej a skladiskovej štvrti pozdĺž južného brehu rieky Nervión. Je ľahko dostupné z podnikateľských a historických častí mesta; nachádza sa v ťažisku širšieho pomyselného trojuholníka, ktorého vrcholy predstavujú múzeum Museo de Bellas Artes de Bilbao, univerzita a Stará radnica.

Dizajn múzea je prispôsobený rozlohe a charakteru mesta. Pozitívne komunikuje s historickými stavbami na nábreží a čím priznáva oblasti jej historickú, hospodársku a kultúrnu tradíciu. Integrálnou súčasťou priestoru sa stala i nábrežná promenáda, ktorá plní funkciu spojnice mestského centra s budovou múzea, keď sa pomocou stupňovitej rampy napája na vstupné juhozápadné námestie i na hlavný vstup pri centrálnom átriu.

Pôvodnú formu budovy navrhoval Gehry intuitívne, v kontraste s racionálnym určovaním tvarov, ktoré dominovalo v západnej architektúre dlhé storočia, čím dal architektúre novú dimenziu – voľnosť tvarov. Ako prvý architekt začal využívať softvér CATIA, vyvinutý francúzskym leteckým priemyslom, ktorý vyriešil technickú stránku výstavby. Na rozdiel od väčšiny architektonických softvérov je CATIA založený skôr na princípe práce s povrchmi než s polygónmi. Počítačovo vytypované vonkajšie časti sa v realizácii premenili na povrchové plochy z kovu či skla. Na transformáciu takto vzniknutého lineárneho modelu na zrozumiteľný trojrozmerný počítačový model konštrukčnej ocele sa použil nový softvér BOCAD, vyvinutý na konštrukciu mostov a ciest, ktorý dovtedy použili iba štyri firmy v Európe. Vďaka softvéru BOCAD bola základná konštrukcia vyrobená tak presne, že potreba merania, rezania a zvárania v teréne bola prakticky vylúčená. Použitím konštrukčných prístupov leteckého priemyslu dostal každý stavebný prvok počas výroby čiarový kód, ktorý odstránili až priamo na mieste. Laserové sledovacie zariadenia prepojené so softvérom CATIA umožnili, aby bol každý konštrukčný prvok na základe čiarového kódu umiestnený presne na tých súradniciach, kam ho predurčil počítačový model. Predišlo sa tak vzniku odchýlok a chýb a zabezpečila sa tiež potrebná pevnosť nevyhnutná na realizáciu takejto komplikovanej geometrie.

Vystužený oceľový rám s trojmetrovými sekciami je rovný, ako aj väčšina prvkov konštrukcie. Plastickosť celej formy budovy sa dosahuje výlučne spojmi. Medzi fazetovým rámom hlavnej ocele a kontrolnými povrchmi sú dve vrstvy vonkajšej a vnútornej sekundárnej konštrukcie, jedna smerom dnu, druhá smerom von. Horizontálne rebriny z oceľových rúrok, s priemerom 60 mm vytvárajú horizontálne zakrivenie. Rebriny majú podobu rámov deliacich konštrukciu v trojmetrových intervaloch a spojených s ňou univerzálnym spojom, ktorý umožňuje prispôsobovanie sa všetkými smermi. Vertikálne zaoblenie vytvára vnútorná a vonkajšia vrstva sekundárnej konštrukcie, s vertikálnymi ľahkými oceľovými čapmi vzdialenými od seba 600 mm. Všetky rúrky a čapy sú zakrivené v jednom alebo viacerých smeroch.

Počítačový model neodstránil úplne potrebu empirických dát. Počas vývojovej fázy projektu zhotovili podrobné makety, ktoré mali určiť rozsah, do akého mohli byť kovové platne zakrivené bez deformácie. Softvér CATIA potom použili na racionalizáciu kovového povrchu budovy v zhode s parametrami stanovenými na maketách. Zatiaľ čo galvanizovaná spodná plocha je úplne napnutá, na vonkajšej strane titánového obvodového plášťa bola úmyselne rozmiestnená podušková časť na zmäkčenie vzhľadu budovy. Plášť budovy dodali v jednotlivých plátoch a na 80% kovového povrchu boli treba iba štyri štandardné veľkosti panelov. V kontraste s ním je všetko sklo na tejto budove ploché, a keďže nemá schopnosť ohýbať sa, zložité povrchy sa dosiahli trianguláciou panelov. A tak, na rozdiel od kovového plášťa, má takmer 70% zasklených povrchov jedinečnú veľkosť.

Expozície sú zamerané na moderné umenie. Okrem trvalej expozície vlastných zbierok umeleckej tvorby od roku 1945, patrí k stálym objektom výstava obrích skulptúr z dielne amerického umelca Richarda Serru s názvom Hmota času a inštalácia Američanky Jenny Holzer prezentovaná vo forme digitálnych pásov. Z príležitostných výstav sú významné podujatia prezentujúce práce súčasných umelcov z Baskicka a ďalších častí Španielska a zbierky Guggenheimovej nadácie rozmiestnené po celom svete. V exteriérovej časti múzea sa nachádza socha v podobe štylizovaného pavúka. Je dielom francúzskej sochárky Louise Bourgeois, ktorá mu dala meno Maman, čo v preklade znamená mama. Symbolom a talizmanom múzea sa stal kvetinový pes nadľudskej veľkosti menom Puppy, ktorého autorom je Jeff Koons.

Panoráma múzea

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guggenheimovo múzeum v Bilbau

• http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=city&action=show&id=470
• Sedemdesiat zázrakov architektúry. Úžasné stavby a príbeh ich vzniku. Zost.: Neil Parkyn. Bratislava: Slovart, 2003, 304 s.
• GLANCEY, Jonathan: Architektúra. Veľký ilustrovaný poradca. Bratislava: Slovart, 2007, 512 s.

• Domovská stránka