Gregor Schlierenzauer

Sezóna sa začala úvodným podujatím vo fínskom Kuusame, ktorej sa však nezúčastnil. Na druhom podujatí v Lillehameri boli naplánované na víkend dva preteky. V prvých plánovaným pretekoch sa umiestnil na 4. mieste, pričom to boli iba jeho 2. preteky v živote v rámci SP. Na druhom podujatí v Lillehameri sa umiestil na 1. mieste a stal sa tak jedným z najmladších skokanov, ktorý to dokázali v nórskom Lillehameri. V tejto sezóne taktiež vyhral v Engelbergu, v Obersdorfe, Bischofshofene (ktoré boli súčasťou Turné štyroch mostíkov) a Klingenthale. Počas Turné štyroch mostíkov o ňom fínske média písali, že bol značne podvýživený, ale doteraz sa o tom nenašli žiadne dôkazy. Celkovo na Turné štyroch mostíkov skončil na 2. mieste za Andersom Jacobsenom (Nor) a pred Simonom Ammannom (Sui). V celkovom poradí bol na konci sezóny na 4. mieste. Tréner sa vyjadril, že 17-ročný mladík ešte nie je pripravený na mamutí mostík v Planici.^{[chýba zdroj]}

Na začiatku sezóny sa Schlierenzauer usadil na 2. priečke za tímovým kolegom Thomasom Morgensternom. Taktiež obsadil 2. miesto v Obresdorfe na Turné štyroch mostíkov. Vyhral preteky v Garmisch-Partenkirchene. V Bischofshofene skončil na 8. priečke, ktorá ho mala pripraviť na záverečné podujatie v Innsbrucku v rámci Turné štyroch mostíkov, ktorá ale však bola presúvaná kvôli zlým poveternostným podmienkam. Bol jedným z favoritov na výhru, ale pre už zmieňované zlé počasie skončil v Innsbrucku až 42. a tak nepostúpil ani do druhého kola. V konečnom poradí Turné štyroch mostíkov skončil na konečnej 12. pozícii. Potom preskočil podujatie v Predazze, kde Nór Tom Hilde vyhral po prvýkrát v rámci Svetového pohára a tiež Harrachov. 25. januára 2007 vyhral po druhýkrát v sezóne v Zakopanom. Následne znova vynechal preteky v Sappore, kde premrhal šancu, ako sa mohol dostať do vedenia Svetového pohára pred krajana Morgensterna. Po ďalších dvoch podujatiach v Liberci a vo Willingene, sa skúsil zapojiť aj do majstrovstiev sveta v letoch na lyžiach v nemeckom Obersdorfe. Po štyroch sériách vyhral zlatú medailu, 23. februára 2008, čím sa stal najmladším víťazom v histórii. Na ďalší deň spolu s tímom vyhrali ďalšiu zlatú medailu pre Rakúsko.

V celkovom poradí Svetového pohára sa umiestnil na 2. mieste za tímovým kolegom Thomasom Morgensternom. V marci 2008 posunul hranicu rakúskeho rekordu na 233,5 m, ktorý bol taktiež najdlhším skokom na mostíku v Planici.

1. februára 2009 sa stal Schlerenzauer jedným zo 4 skokanov, ktorý dokázali vyhrať 6 podujatí za sebou. Medzi týmito štyrmi skokanmi je aj jeho tímový kolega Thomas Morgenstern a Fíni Janne Ahonnen a Matti Hautamäki. Séria víťazstiev sa skončila až v Obersdorfe 14. februára pri letoch, kde Schlerenzauer dokázal doskočiť iba na 8. priečku. 21. februára vyhral striebornú medailu na Majstrovstvách sveta v skokoch na lyžiach v českom Liberci za tímovým kolegom Wolfgangom Loitzlom, víťazom Turné štyroch mostíkov. O týždeň už vyhral zlatú medailu pre Rakúsko v tímovej súťaži. Ku svojej víťaznej ceste sa vrátil 8. marca v Lahti, po ktorej zvýšil počet víťazstiev v sezóne na 11, čo je jedno víťazstvo za rekordnými 12 od Janneho Ahonnena. 20. marca vyhral podujatie v letoch na lyžiach v Planici, kde zdvihol počet víťazstiev na 13, čiže nový rekord, a tiež v pódiových umiestneniach, kde ich získal 20. Sezónu ukončil s 2083 bodmi, ktorými bol prvý, kto prekročil hranicu 2000 vôbec, víťazom svetového pohára.

Aj napriek dvom víťazstvám v Garmisch-Partenkirchene a Innsbrucku na Turné štyroch mostíkov, skončil na druhom mieste. Vyhral jeho krajan Andreas Kofler. Túto sezónu však Schlierenzauer nebol taký suverénny ako tú predchádzajúcu. Počas celej sezóny si striedal priebežné vedenie v šampionáte so Švajčiarom Simonom Ammannom, ktorý ho v závere zdolal. Neskôr získal 2 bronzové medaily na zimných olympijských hrách vo Vancouveri a zlatú medailu v tímovej súťaži spolu s Andreasom Koflerom, Wolfgangom Loitzlom a Thomasom Morgensternom. V sezóne 2009/2010 teda skončil na druhom mieste za už spomínaním Ammannom. Tretie miesto obsadil Thomas Morgenstern.

V úvode sezóny sa najskôr Schlierenzauer nevedel dostať do formy. No hneď potom utrpel zranenie a musel ísť na operáciu. Z týchto príčin zmeškal 2 podujatia Turné štyroch mostíkov. Prekvapením bol jeho príchod na tretie podujatie prestížneho Turné štyroch mostíkov v Innscbrucku, kde skončil až na 44. mieste, čo mu nestačilo na druhé kolo. Na štvrtom mostíku v Bischofshofene sa dostali iba na 36. miesto. Počas ďalších podujatí bol von z telesnej formy, ale dokázal sa vrátiť späť prekvapivo rýchlo a vyhral 2 podujatia na rekonštruovanom mamuťom mostíku vo Vikersunde. Neskôr dokázal svoj životný úspech na Majstrovstvách sveta v skokoch na lyžiach v Osle na Holmenkolene, kde vyhral zlatú medailu. Celkovo získal na majstrovstvách sveta tri zlaté medaily (dve z tímovej súťaže). Napriek nepriaznivému začiatku sezóny nakoniec Schlierenzauer skončil na 9. mieste celkového hodnotenia Svetového pohára a na prvom mieste v letoch na lyžiach.

9. marca 2011 mal tak Schlieranzauer 35 víťazstiev vo svetovom pohári, 1 zlatú a 2 bronzové olympijské medaily a 8 zlatých a 2 strieborné zo svetového šampionátu.

Už od začiatku sezóny Gregor preukazoval dobrú formu, aj keď v úvodných dvoch podujatiach (Kuusamo a Lillehamer) nedokázal prekonať tímového kolegu Andreasa Koflera. Prvé víťazstvo v sezóne prišlo až na Čerťáku v českom Harrachove. V Engelbergu sa mu lepšie ako na štvrtom mieste podariť neskončilo, ale i napriek tomu bol jeden z kandidátov na víťazstvo v blížiacom sa Turné štyroch mostíkov. Okrúhle 60. Turné štyroch mostíkov sa začínalo v nemeckom Oberstdorfe, kde dokázal zvíťaziť pred najväčším konkurentom Koflerom s náskokom 18,1 bodu. Nasledujúce podujatie v Garmisch-Partenkirchene, ktoré sa v doterajšom priebehu sezóny považovalo z hľadiska poveternostných podmienok za najlepšie, dokázal Schlierenzauer opäť zvíťaziť a svoj celkový náskok zvýšiť na 22,2 bodu. V domácom Innsbrucku na legendárnom mostíku Bergieselschanze, pri nepriaznivom počasí, už víťazstvo obhájiť nedokázal. Uspokojiť sa musel s druhým miestom za prvým Koflerom, ktorý Schlieriho náskok stiahol o 5,2 bodu. Víťazstvo v Bischofshofene získal po jednokolových pretekoch Thomas Morgenstern a Schlieri po treťom mieste získal celkový triumf na Turné, kde zvíťazil po prvýkrát. „Tak dlho som bojoval, aby sa mi to konečne podarilo tu zvíťaziť. A teraz sa mi môj sen splnil. Je to neopísateľné.“ Nasledoval rakúsky „mamuťák“ Kulm v Bad Mitterdofe, kde bol Schlierenzauer opäť v čele, no z víťazstva sa nakoniec tešil Nór Anders Bardal po tom, ako mal Gregor problémy so zipsom na kombinéze, ktorý sa zo začiatku snažili vyriešiť pomocou spiniek, neskôr lepiacej pásky, no po doskoku bol diskvalifikovaný. Víťazstvom v poľskom Zakopanom sa svojim 39. víťazstvom dotiahol v tabuľkách o počte víťazstiev na „poľského batmana“ Adama Malysza, ktorý dovtedy figuroval na druhom mieste za legendárnym Mattim Nykänenom. Počet víťazstiev ešte zvýšil v talianskom Predazze na 40, čo bolo v jeho veku skutočne výnimočné. „Schlierenzauer je umelec,“ vyjadril sa o ňom nemecký tréner Werner Schuster a pokračoval: „Vezme si jednu prestávku medzi podujatiami, nepotrebuje trénovať a vráti sa späť oddýchnutý a ešte silnejší.“^{[chýba zdroj]} A čoraz častejšie začínal byť Schlierenzauer spomínaný v porovnaniach s už spomínaným Mattim Nykänenom. Vo Willingene ani v Oberstdorfe sa Schlierimu veľmi nedarilo, či už kvôli veterným podmienkam alebo po vlastných chybách. Aj napriek tomu však patril k najväčším favoritom pri nadchádzajúcich Majstrovstvách sveta v letoch na lyžiach v nórskom Vikersunde spolu s Martinom Kochom, či Simonom Ammannom. Tam však panovali veterné podmienky podobné ako v predchádzajúcich súťažiach, čo Gregorovi určite nepomohlo a po zrušení prvých dvoch kôl MS v letoch, sa umiestnil na 18. mieste. Novým majstrom sveta sa stal Slovinec Robert Kranjec. Zlato ale aj napriek tomu získal v tímovej súťaži, kde sa spolu s ním na najvyššom stupienku tešili krajania Koch, Morgenstern a Kofler.