Gordián I.

Gordián I. alebo Gordian (us) I. alebo Marcus Antonius Gordianus Sempronianus (* cca 157 – † apríl 238[1]) bol rímsky cisár, ktorý vládol spolu so svojim synom Gordiánom II. krátkodobo v januári 238 po Kr.

Sestercius cisára Gordiana I.

Jeho pôvod nie je celkom ujasnený. Gordián bol po matke pravdepodobne potomkom rímskeho rodu Semproniovcov, ku ktorému patrili aj Tiberius Gracchus a Gaius Gracchus. Je možné, že mal aj grécky pôvod, z mesta Gordios v Malej Ázií. O jeho otcovi sa veľa nevie, bol to rímsky senátor.

Ako panovníka ho možno považovať za pravý opak dovtedajšieho cisára Maximina Thráka, ktorého na trón dosadila pred tromi rokmi armáda. Kým Maximinus bol zhruba päťdesiatpäťročný, vojenskej povahy a neurodzeného pôvodu, Gordianus mal už takmer osemdesiat rokov a jeho úradná kariéra bola príkladná – najprv pôsobil ako kvestor, potom ako edil a prétor, nasledoval konzulát (v rokoch 220 – 222) a neskôr funkcia prokonzula Afriky (237).

Vzbura v severoafrickom Thysdru, ktorá prokonzula Gordiana vyniesla na krátke obdobie k moci, súvisela s všeobecným odporom voči režimu, ktorý panoval. Aj keď je pravdepodobné, že sa Maximinove krutosti a výstrelky zveličovali (a zveličujú), dôležité je, že nespokojnosť naozaj panovala – dokazuje to rýchlosť, s akou senát Gordiana a jeho syna Gordiana II. uznal na tróne. Je tiež zrejmé, že to bola veľká improvizácia. Obaja vzbúrenci nemali po ruke dosť vojenských jednotiek a stačil rýchly zásah numidského legáta Capelliana, Maximinovho straníka, aby sa revolta zrútila ako domček z kariet. Gordiana II. stál boj s Capellianovými vojakmi život, a keď sa o tom dozvedel starý Gordianus, obesil sa. Od okamihu proklamácie uplynulo presne dvadsať dní.

Gordianova uzurpácia sa niekedy vysvetľuje ako prejav odporu severoafrických veľkostatkárov proti Maximinovmu režimu. Je to možné, urodzené kruhy cisára radi určite nemali. Nemožno tiež prehliadnuť, že udalosti zásadne otriasli Maximinovu pozíciu a destabilizovali pomery v rímskej ríši na dlhšiu dobu. Najviditeľnejším výsledkom thysderskej rebélie bola potom voľba Gordianovho vnuka Marka Antonia Gordiana toho istého roku za cisára, ktorý sa na rímskom tróne udržal až do roku 244.