Giovanni Giustiniani

Bol príbuzným významného janovského rodu Doria.[2] V roku 1453 viedol jednotku 700 mužov na obranu Konštantínopolu proti osmanskému vojsku sultána Mehmeda II.. Osobne financoval, organizoval a viedol túto expedíciu z vlastnej iniciatívy, a po príchode ho cisár Konštantín XI. menoval za veliteľa pozemných vojsk v Konštantínopole. Bol kľúčovou osobou v kontrole pozemných vojsk a zabraňoval hádkam medzi Benátčanmi, Janovčanmi a Grékmi, okrem toho sa zameral na opravách dier vo valoch po útokoch osmanských kanónov. Bola to vlastne aj Giustinianiho charizma, vďaka ktorej boli schopné byzantské vojská odolávať tak dlho proti niekoľkonásobnej presile.

29. mája 1453, počas záverečného útoku Mehmed II. bol Giustiniani zranený počas obrany konštantínopolských valov osmanským kanónom. Pramene sa líšia v popise závažnosti aj typu jeho zranenia. Zatiaľ, čo niektorí tvrdili, že bol zranený len ľahko na ramene a zbabelo utiekol, podľa iných bol ťažko zranený na hrudníku alebo bruchu bol odnesený proti svojej vôli, prípadne v bezvedomí. Zranený mal byť delovou guľou alebo strelou z kuše. Nech sa stalo čokoľvek, museli ho odniesť z jeho postavenia na hradbách. Odišiel cez uzavretú bránu do mesta, ktorej otvorenie využili bojazliví Gréci a panicky sa rozutekali von z mesta za hradby.

Strata veľmi schopného a cteného veliteľa demoralizovala jeho vojakov a viedla k zrúteniu obrany hradby. Keď sultán Mehmed II. videl demoralizáciu vojakov na hradbách, obnovil útok. Keď pri vpáde Osmanov do mesta krátko potom padol v boji cisár Konštantín, obrana mesta sa zrútila úplne. Sultán úplne porazil Byzantíncov a Konštantínopol bol dobytý Turkami. Hoci Giustinianiovým mužom sa podarilo uniknúť s ich generálom na palube galéry po dobytí Konštantínopolu, taliansky generál zomrel na následky zranení na začiatku júna 1453 (takže jeho zranenia neboli také bezvýznamné, ako tvrdili jeho odporcovia z rád obrancov, ktorí prežili a väčšina ktorých utekala z hradieb po svojich, nezranená).

• Giovanni účinkuje v hre Legendary Warriors. Je tu vykreslený ako hrdinský vodca, ktorý je známy ako záchranca bezbranných. Mnohé iné postavy naňho hľadia s úctou, hlavne Andreas a Kyriake. V hre používa ako zbraň meč.

1. David Nicolle, John Haldon. The fall of Constantinople: the Ottoman conquest of Byzantium.
2. Runciman, Steven. The fall of Constantinople, 1453

• Murr Nehme, Lina (2003). 1453: The Fall of Constantinople. Aleph Et Taw. ISBN 2-86839-816-2.

• Pád Konštantínopola