Giacomo da Lentini
Giacomo da Lentini, sicílsky Giàcumu da Lintini alebo il Notaro, (* asi 1210, Lentini – † asi 1260) bol básnik na dvore kráľa Sicílie a rímskeho cisára Fridricha II. Bol autorom patriacim do sicílskej školy a pripisuje sa mu vytvorenie prvého sonetu v histórii poézie.
| Giacomo da Lentini | |||
| básnik na dvore kráľa Sicílie a rímskeho cisára Fridricha II. | |||
 | |||
| Narodenie | asi 1210 Lentini | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | asi 1260 | ||
| |||
Pôvodne boli jeho básne písané v literárnej sicílčine, no po prebratí školy básnikom Guittone d'Arezzom do Florencie preložené do toskánčiny a tým zmenené. Témou jeho básní je dvorská rytierska láska podľa vzoru provensalských trubadúrov. Niektoré jeho básne sú vytvorené v tenzone, čo je kolaboratívna forma poézie, v ktorej jeden básnik píše sonet a druhý odpovedá tiež v sonetovej forme. Lentini takto spolupracoval s autorom Abatem di Tivoli a Jacopom Mostaccim.
Lentinimu sa pripisuje 16 piesní rôznej metrickej schémy, 22 sonetov, ktoré ako prvý zložil, pričom dva z nich sú tenzone.
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giacomo da Lentini na anglickej Wikipédii.
 |
Literárny portál |