Giacomo Carissimi

Jeho životopis je chudobný na prevratné udalosti. Presný dátum narodenia nie je známy, udáva sa dátum krstu 18. apríl 1605. Narodil sa v rodine debnára v dedinke Marino, neďaleko Ríma. Pravdepodobne získal základné hudobné vzdelanie ako spevák v chrámovom zbore. Existujú doklady o tom, že v roku 1623 spieval v chráme v Tivoli, kde sa o dva roky neskôr stal organistom.

Ako dvadsaťročný sa stal kapelníkom v chráme sv. Rufina v Assisi a v roku 1628 dosiahol už významné postavenie v Ríme ako kapelník chrámu sv. Apollinára, ktorý patril Collegiu Germanicu. Navzdory lákavým ponukám (napr. prevziať miesto kapelníka v chráme sv. Marka v Benátkach po smrti Claudia Monteverdiho v roku 1643 alebo miesto maestra na dvore cisárovho syna Leopolda Wilhelma v Bruseli) zostal Rímu a tomuto chrámu verný po celý život. V roku 1637 bol vysvätený na kňaza a zrejme nikdy neprekročil hranice Talianska. V rokoch 1655 a 1656 bol menovaný ako maestro di cappella del concerto di camera na dvore kráľovnej Kristíny Švédskej, ktorá v tom čase žila v Ríme po svojej abdikácii.

Bol vychýrený ako znamenitý hudobný pedagóg. Medzi jeho žiakov patrili Marc-Antoine Charpentier, Johann Kaspar Kerll, Christoph Bemhard a zrejme aj Johann Philipp Krieger. Nepatril medzi chudobných hudobníkov. Jeho dielo bolo vždy patrične honorované. Zomrel v Ríme 12. januára 1674 ako relatívne veľmi bohatý muž.

Carissimi, ako pokračovateľ v diele Monteverdiho, má významný podiel na rozvoji recitatívu. Zavŕšil aj vývoj madrigalov, typickej formy hudobnej renesancie, ktoré sa jeho pričinením transformovali do tvaru koncertnej kantáty.

Najviac však skladateľa preslávila forma oratória. Carissimi sa často nazýva otcom oratória, pretože bol prvým významným skladateľom tejto hudobnej formy tak typickej pre celé barokové obdobie. Svojimi dielami ako je Jefta alebo Jonáš stanovil formálne pravidlá, ktoré takmer dve storočia rešpektovali nielen barokoví skladatelia, ale aj skladatelia obdobia klasicizmu. Zásluhou Carissimiho dostala táto hudobná forma aj svoje meno. Prvé skladby tohto druhu uviedli totiž skladatelia Giacomo Carissimi a Emilio de' Cavalieri v oratóriu (modlitebni) chrámu sv. Marcella v Ríme.

Pretože prevažná väčšina autografov Carissimových diel sa nezachovala a skladby sú známe len z dobových opisov, pre hudobných vedcov predstavuje značný problém rozlíšiť skutočné autorstvo skladieb, ktoré sa pripisujú Carissimovi. Pre laika je už asi menej podstatné, o aký druh žánru ide, keďže často je ťažké rozlíšiť rozľahlejšie moteto od oratória.

Jeho dielo obsahuje:

• 4 omše
• okolo 100 motet
• 14 oratórií medzi nimi napr:

• Baltazar
• Jephta
• Jonas
• Judicium Salomonis

• približne 150 kantát na svetské námety (napr. A pie dun verde alloro, Ferma, Lascia chio parli)

• Iva M. Buff: A Thematic Catalog of the Sacred Works of Giacomo Carissimi, Notes, 2nd Ser., Vol. 38, No. 1 (Sep., 1981), pp. 66-67 (angl.)

• Životopis