Georg Friedrich Händel

Mladý Händel

Narodil sa v roku 1685 v Halle. Od detstva prejavoval hudobné nadanie a venoval sa hre na organ. Taktiež ovládal hru na husle a hoboj. Po štúdiu práva na univerzite v Halle sa stal organistom v miestnom Domkirche. V roku 1706 odišiel do Talianska, kde sa zoznámil s celým radom známych skladateľov a princípmi talianskej opery. Po návrate do Nemecka pôsobil ako kapelník na hannoverskom dvore. Pociťoval frustráciu z nemeckého hudobného života. Po mimoriadne úspešnom prijatí jeho opery Rinaldo v Anglicku a naliehaní londýnskeho publika požiadal Juraja Hannoverského o povolenie vycestovať. V roku 1712 odišiel do Anglicka, kde s výnimkou kratších pobytov v zahraničí, pôsobil až do svojej smrti. Zložil tu svoje kľúčové diela a publikum, ktoré ho milovalo, ho čoskoro prijalo za svojho. Stretával sa tu však ale aj s mnohými intrigami. V roku 1737 ho ranila mŕtvica, následkom čoho ochrnul na polovicu tela. Pri dokončení oratória Jephta v roku 1751 navyše oslepol a nikdy už nezložil rozsiahlejšie dielo. Zomrel na Bielu sobotu, 14. apríla 1759 v Londýne. Bol mu vystrojený pohreb so štátnymi poctami, na ktorom sa zúčastnilo viac než 3000 ľudí, a bol pochovaný vo Westminster Abbey.

Händel bol výzorovo silnejšej, robustnejšej postavy a ťažko sa pohyboval, no mal citlivú a humornú povahu. Dobové kresby dodávajú jeho hlave s neodmysliteľnou parochňou na hlave dojem vznešenosti vrcholného umelca. Bol však aj odvážny - ako osemnásťročný vyzval na súboj svojho priateľa J. Matthesona a jeho život zachránila iba náhoda (špička kordu skĺzla po jeho mosadznom gombíku). Podobnú statočnosť prejavoval Händel i v umeleckých súbojoch - najmä na poli opery. Händel veľmi hlboko prežíval svoje umenie. Neraz ho pristihli, ako pri kompozícii niektorého diela plakal. Bol neprekonateľným improvizátorom na organe. Túto schopnosť si zachoval až do posledného roka svojho života, keď už bol slepý. Nikdy nebol ženatý a svoj súkromný život držal v tajnosti.

Händelov rukopis

Händlovo dielo je neobyčajne rozsiahle - tvorí ho 46 opier, 32 oratórií, 100 kantát, cyklus 12 sláčikových koncertov, 20 koncertov pre organ a celkovo vyše 600 skladieb, čo je viac než úctyhodná (dnes nemysliteľná) bilancia na jediného autora. Po jeho smrti upadla prevažná časť jeho diela do zabudnutia, s výnimkou Anglicka sa v repertoári udržiaval iba Mesiáš a niektoré Concerti grossi, nezáujem postihol najmä jeho opery. Významné znovuobjavenie jeho diela prišlo až v druhej polovici 20. storočia ako súčasť trendu zvýšeného záujmu o predklasicistickú hudbu a autentickú interpretáciu starej hudby. Dnes je v repertoári pomerne veľká časť jeho diel a svetové operné domy uvádzajú jeho opery, hoci ich autentická interpretácia je veľmi náročná.

• Aleluja z oratória Mesiáš
• Príchod Kráľovnej zo Sáby z oratória Šalamún

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov George Frideric Handel na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Georg Friedrich Händel na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
• Gammond, Peter: Velcí skladatelé. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
• Kuna, Milan: Skladatelia svetovej hudby. Bratislava : Mladé letá, 1993. ISBN 80-85768-07-0
• Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 80-7341-905-X

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Georg Friedrich Händel