Gaviál

Popri druhu Gavialis gangeticus sa v minulosti slovenským názvom gaviál (a v 19. storočí občas aj latinským rodovým menom Gavialis) označoval aj druh Tomistoma schlegelii (po slovensky vtedy gaviál sundský, dnes krokodíl štíhlohlavý[1] alebo krokodíl úzkohlavý). V 19. storočí sa navyše za gaviála občas považovalo aj to, čo dnes označujeme ako rod Mecistops (ktorý bol v 20. storočí - presnejšie do roku 2006 - spravidla považovaný za integrálnu súčasť rodu krokodíl - Crocodylus).[2][3][4][5]

Nasledujúci text tohto článku sa zaoberá len gaviálom indickým.

Dospelé jedince dosahujú dĺžky 3,5 až 7 metrov a vážia 160 až 180 kilogramov. Hlava o dĺžke až 130 centimetrov je zakončená čeľusťami, ktorých dĺžka môže byť takmer jeden meter. Z nich vyrastá viac ako sto veľmi ostrých zubov, ktoré sú ich hlavným nástrojom pre obstarávanie potravy. Zuby na hornej a dolnej čeľusti vyrastajú vzájomne posunuté, takže pri zatvorení čeľuste zapadajú medzi seba. Na vrchole hlavy sú posadené vystúpené oči, ktoré v spojení s ostrým zrakom umožňujú gaviálom pozorovať okolie spod hladiny vody, aj keď je zvyšok tela ponorený; oči sú vytočené do strán, takže ich zorné pole zachytí široký uhol bez otáčania hlavy. Sú kryté šupinatými viečkami a taktiež priehľadnou blanou, ktorú gaviále preťahujú cez povrch očí ako ochranu, keď sú ponorené pod vodou.

Dospelé samce majú na ňufáku na konci hornej čeľusti chrupavkovitý výrastok zvaný ghara (v hindčine „hrniec“). Okrem funkcie odlíšenia samcov slúži aj pri dorozumievaní zvierat ako rezonátor.

Nohy gaviálov sú málo vyvinuté, a preto sú na súši neobratné. Sú však opatrené plávacím kýlom a plutvovým lemom, vďaka čomu výborne plávajú. Napomáha im pri tom aj dlhý ohybný chvost, ktorý je sploštený zo strán a zhora lemovaný radou dobre viditeľných hrotových šupín. Chvost dosahuje až polovicu dĺžky celého tela a vďaka jeho priečnym pohybom môžu gaviále rýchlo plávať dopredu a aj obratne zatáčať.

Najvhodnejším prirodzeným prostredím sú členité rieky s veľkým prietokom vody, strmými brehmi, plytčinami, tôňami a ostrovčekmi. Tu trávia dospelé gaviále väčšinu času a tu aj lovia; ich potravu tvoria prevažne ryby. Žijú v háremoch – samce sa obklopujú niekoľkými samicami. Samice hĺbia v piesočnatých brehoch jamu, do nej kladú vajcia a potom ju opäť pieskom zahrnú. Okolo hniezda potom hliadkujú až do doby troch mesiacov, kedy sa z vajec vyliahnu mladé gaviále. Po vyliahnutí sa mláďatá premiestnia do vody a zo začiatku zostávajú v starostlivosti rodičov, ktorý ich strážia, kŕmia a vozia na chrbte alebo na hlave.

Gaviále pôvodne obývali Pakistan, Indiu, Nepál, Bangladéš a Barmu – povodie riek Indus, Ganga, Mahanadi, Narayani, Brahmaputra a Irrawada. V dôsledku znečistenia vody, lovu, miznutiu pôvodných biotopov a ďalších faktorov sa stali druhom ohrozeným vyhynutím. Najvýznamnejšia súčasná kolónia gaviálov žije dnes v Indii v povodí Gangy – v riekach Girwa a Čambal, ďalšie posledné zvyšky sa vyskytujú v Nepále. Ich celkový počet sa odhaduje na asi dve stovky jedincov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gaviál
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gaviál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gaviál indický na českej Wikipédii.

1. Slovenské menoslovie krokodílov
2. Z histórie bojnických krokodílov - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, 2016-08-23, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
3. THE REPTILE DATABASE [online]. reptile-database.org, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
4. Genus Mecistops - taxonomy & distribution / RepFocus [online]. repfocus.dk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
5. British Museum (Natural History); GRAY, John Edward. Catalogue of the Tortoises, Crocodiles, and Amphisbænians, in the Collection of the British Museum. [s.l.] : order of the Trustees, 1844. 80 s. Dostupné online. S. 57-58.