Gaumáta

Podľa súdobých prameňov prepukla Gaumátova vzbura 11. marca 522 pred Kr. v Pasargadai, čiže v čase, keď kráľ Kambýses bol ďaleko od centra ríše (pravdepodobne v Egypte alebo v Palestíne). Do 1. júla uznali nepravého Smerdia všetky perzské dŕžavy, zatiaľ čo Kambýses zomrel na následky zranení, ktoré si predtým spôsobil vlastným mečom.

Ak máme veriť Herodotovi, Gaumátov podvod ako prvý odhalil veľmož Otanes (Utána) a so svojimi poznatkami sa zveril členovi mladšej línie Achajmenovcov Dareiovi, synovi Hystaspa. Spoločne s piatimi ďalšími šľachticmi potom pripravili atentát na uzurpátora, ktorý úspešne uskutočnili 29. septembra 522 pred Kr. Herodotos kladie prevrat do elamských Sús, kým perzské pramene uvádzajú bližšie neznámu pevnosť Sikajauvatiš v Médii. V každom prípade bol Gaumáta zabitý a Dareios vymenovaný za nového kráľa kráľov.

Jediné vyobrazenie Gaumátu sa dochovalo na Bísutúnskom nápise, vytesanom do skaly iba niekoľko rokov po vzbure. Gaumáta tu leží pred Dareiom I. a kráľ má o neho pyšne opretú nohu.

O Gaumátovej totožnosti, resp. o tom, či náhodou neišlo o „skutočného“ Smerdia, sa v minulosti viedlo veľa sporov, pravdepodobne však neprávom. Dôvody sú dva:

1. Dareios síce mohol údaje o svojom predchodcovi sfalšovať, aby tak zdôraznil vlastnú panovnícku legitimitu, za potomka kráľovského rodu sa však zvyčajne vyhlasovali všetci vtedajší vzbúrenci. Z neskorších vzbúrencov proti Dareiovi dvaja tvrdili, že sú vnukmi posledného babylonského kráľa Nabonida, jeden sa vydával za princa Chšathritu z rodu médskeho kráľa Kyaxara a ďalší opäť za Smerdia.

2. Gaumáta podľa všetkého dal zničiť kultovné miesta, kde boli uctievaní duchovia mŕtvych príslušníkov mladšej línie Achajmenovcov. Na základe vtedajších náboženských predstáv sa tým chránil pred Dareiovou snahou zaistiť si perzský trón. Nezdá sa veľmi pravdepodobné, že by to musel robiť pravý Smerdis, syn slávneho zakladateľa monarchie.

• Gaumáta (po anglicky)