Gaius Vettius Aquilinus Iuvencus

O Iuvencovom živote vieme iba toľko, čo prezrádza Hieronymus: pochádzal z urodzenej rodiny v Hispánii, stal sa kňazom a tvoril za vlády cisára Konštantína I., pravdepodobne okolo roku 330. Iuvencovým vrcholným počinom je štvordielna básnická skladba písaná hexametrom, Evangeliorum libri IV (Štyri knihy evanjeliumevanjelií). Ide o prebásnenie látky Nového zákona, predovšetkým Evanjelia podľa Matúša. Je to dovtedy nevídaný zámer, ktorým má kresťanská literárna tradícia nadviazať na staršiu, pohanskú klasickú literatúru reprezentovanú v prvom rade majstrom hexametru, Vergíliom.

Iuvencovo prebásnené evanjelium nedosahuje po žiadnej stránke veľkoleposť svojho vzoru. Básnik sa do veľkej miery pridržiava až úzkostlivo biblického textu, čo mu neumožňuje naplno využiť silu hexametru. Objavuje sa niekoľko originálnych novotvarov a výrazov a zopár archaizmov. Namiesto Múz, ako to robievajú pohanskí básnici, vzýva v úvode Iuvencus Svätého Ducha, aby mu pomohol pravdivo vyrozprávať tak veľkolepý príbeh. U básnika sa tiež objavuje niekoľko motívov, ktoré nájdu ohlas v neskoršej kresťanskej tradícii – priradenie štyroch okrídlených bytostí zo Zjavenia štyrom evanjelistom a symbolický výklad troch darov, ktoré priniesli malému Ježišovi traja mudrci.

Podľa Hieronyma zložil Iuvencus ešte jednu básnickú skladbu o povahe kresťanských mystérií. Toto dielko sa nedochovalo.

Iuvencovi bývajú tiež mylne pripisované diela Heptateuchus, ktoré zložil Cyprian Galský, a De Laudibus Domini (O chválach Pána), ktoré vzniklo s veľkou pravdepodobnosťou v prostredí rečníckej školy v Augustodune (dnes Autun).

• Iuvencovo dielo (latinsky)

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juvencus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).